Ľudia sa majú poučiť z vlastných chýb
a mne táto vlastnosť zjavne chýba.
Popálim sa raz, šak môžem aj znova,
raz aj tak opäť vstanem, budem zas ako nová.
Naletím raz, šak môžem aj znova,
raz sa aj tak uvedomím, vstanem z popola.
Podpália ma zas, šak môžu ešte raz,
raz ale zhorím a nepomôže ani kňaz.

Ale tak je to moja vlastná hlúposť,
že stále vám naletím na vašu skúposť,
zatváram oči pred zlými úmyslami,
všade vidím len to dobré potom kričím od únavy.
Ak budeš odpúšťať každému a stále,
všetci si zvyknú, že je v poriadku mať na mále,
že budeš stále v pohode, plávať jak ryba vo vode,
spokojný jak vták na slobode a trvať na primeranej dohode.

Tak jak to mám ja, snažím sa žiť bez hádky,
udržať si za dobre všetky kamarátky,
z chalanom žiť iba z čistej lásky,
a potom každý jeden deň prikladať na tvár iné masky.

Ale tak mi treba!
Nemám byť slabá a báť sa konfrontácie,
biť sa za svoj názor, použiť viac ako argumentácie.
Tak mi treba!
Nechám sebou zametať jak sa vám páči,
hučať do mňa koľko vám hrdlo ráči.
Tak mi treba!
Ani za nič nepoviem čo sa mi nepáči,
hľadám nejaký kompromis, nemá to žiaden háčik.

Veď tak mi treba, môžem si za to úplne sama,
nik iný ani môj otec či moja mama.
Vždy ma učili, presaď si to svoje,
bi sa za svoje rozvoje.
Lenže v poslednom čase stratila som chuť sa hádať,
radšej to nehám tak, akoby ma to malo v noci mátať.

Nechcem byť z hocikým za zlé,
čo ak sa ocitnem, opäť sama a na dne?
Radšej ti poviem, že je všetko v poriadku, tak jak má byť,
rob si čo chceš, pre mňa za mňa môžeš ďalej piť.
Len sa prosím neschádzajme v zlej nálade,
ale skús ustúpiť raz aj ty, teraz si ty na rade.

 Blog
Komentuj
 fotka
alroune  11. 7. 2012 21:26
zaujimave rymi obcas
Napíš svoj komentár