Dnes som však pochopil, že to je vtedy, keď sa písať nedá, nedá sa vstať z postele, nedá sa variť a až sa vám podarí úspešne sa pustiť do varenia, tak keď skončíte tak vôbec nie ste hladný a váš žalúdok je podráždený skoro vic než vy a tak sa len nechápavo pozeráte na tanier rozmýšľajúc, či sa vám podarí niečo z neho skutočne skonzumovať.
To je vtedy keď cítite ako je všade okolo vás čerstvý, svieži vzduch, no keď sa nadýchnete tak sa premení na olovo. To je vtedy keď máte chuť si ľahnúť, hoc aj priamo tam kde stojíte, uprostred chodby na dlážku a nechať svet nech si beží bez vás, pretože vás už celý ten shit proste nebaví.
Je to vtedy kedy spochybňujete každé jedno vaše rozhodnutie za posledný rok a všetky blbosti, ktoré ste napáchali, čo i sebamenšie vám neustále vyskakujú v mysli a smejú sa vám aký ste smiešny.
No i tak si poviete:"Ale nie, to je fajn, každý má občas blbé obdobie, dlhšie či kratšie.".
Áno, mám pocit, že tá dáma má presne nejak takto zafarbený kabát.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár