Viem čo si myslíte, 'Nebuď lenivý!' alebo 'Pred každým športovým výkonom treba aspoň malú rozcvičku!', no bolo to potrebné ?
Nie je to tak, že by z hŕby lístia vyskočili porotcovia s očíslovanými tabuľkami a z lesoparku zaznel búrlivý potlesk.
Bola to studená noc kedy si prajete zostať doma schúlený pri krbe a napriek tomu čo tvrdia romantické filmy, chceme byť len skrútený do klbka, prikrytý hrubou dekou a v babkou uštrikovaných ponožkách jesť medovníky a škoricové kakao a netúžime po konverzácii, či po niekom kto by nám ujedal z medovníkov.
Napriek zime bolo naozaj pekne,čo bolo sklamaním. Nepotrpím si na dramatičnosť ale aj tak som dúfal, že ma niečo odhovorí, nejaké znamenie, ktoré by mi decentne naznačilo, že dnes teda nie, dnes ten deň ešte nie je.
Navyše mám rád dážď. Studený dážď facká a vykopne človeka z ľahkých stavov nadnesenej mysle. Čo možno, niekto neštverajúci pod vplyvom čerešňové stromy plne neocení. Nie, že by to bola mnou preferovaná metóda trávenia času, len som si to vždy prial, robiť niečo poetické, hoc aj detsky.
Strecha sa tvárila ako vrchol pyramídy a súrila ma, strašila dojmom, že strecha sa nepomerne zmrštila z vrcholu veľkej kocky na pár krokov.
Vyskočil som na rýmsu.
'Zasa schod...' pomyslel som si a vstúpil som na neviditeľný chodník, ktorý tam tentokrát nebol.
Bolo to rýchle, rýchlejšie než som čakal a bolesť prišla náhle, tak náhle, že si nemyslím, že moje telo mi dostatočne vysvetlilo ako kurevsky ho to bolelo. A betón bol mäkký, nie že by bol naozaj mäkký. Nesnažil sa napodobniť matrix a nevypľul ma bolestivým, no prakticky bezpečným spôsobom nad seba. Nie. Ostal som naň prilepený a bola mi zima.
Celá moja tvár bola zahrievaná niečím, čo sa mi dostalo do jedného oka a tak som žmúril iba jedným po okolí tváriac sa nečakane prekvapene. Akoby sa nejednalo o najjednoduchší experiment.
Ako keď neprestajne stláčame gombík na pokazenom spotrebiči, ktorý tvrdohlavo odmieta fungovať naivne čakajúc, že si to rozmyslí sa tvárite prekvapene keď sa tak nestane.
Rád by som povedal, že moje posledné slová boli akousi hlbokou myšlienkou, no myšlienky sa vyliali z mojej mysle a namiesto bytia hlbokými mi iba kalily zrak a pazvuky, ktoré boli myslené ako slová by istotne nemohli súťažiť s klenotmi i tých menších z mysliteľov.
Bol som plný lístia.
PS: Nie nemám sebadeštrukčné ani sebavražedné myšlienky ani sklony, ďakujem.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár