Možno som vtedy v parku nemala otočiť hlavu
a uvidieť nekonečné čaro tvojich očí...z ktorých
sa mi svet doteraz nehorázne točí...

Možno nemala tvoja ruka pohladiť moju dlaň...
Možno nemali tvoje pery spočinúť na tých mojich...

Zápisné do tvojho srdca bolo príliš drahé, ale nenahraditeľné chvíle
zostanú v mojej mysli stále...

A možno to osud zariadil sebecky po svojom...
pridal nám starosti, smútok a neutíchajúcu túžbu po tom druhom...
A teraz prosím, aby si ma vyliečil z toľkých rán,
čo život mi nenávratne požičal...

Potrebujem tíško sedieť vedľa teba,
hľadieť na padajúce hviezdy z neba...
Želať si tisíce vecí...privrieť oči...dýchať spoločný vzduch...
cítiť teplo tvojich rúk.

Svojou prítomnosťou urob mi na chvíľku kúsok raja...
Chcem, aby sme boli navždy už len MY DVAJA...

 Báseň
Komentuj
 fotka
millie  28. 6. 2008 19:04
straaasne pekne
 fotka
wiqus  28. 6. 2008 19:13
je to užastné
 fotka
pawlo  28. 6. 2008 20:38
Celkom sa mi to pozdáva a som rád že som si to mohol prečítať - spravím tak aj nabudúce a dúfam že budem rovnako nadšený ako teraz.
 fotka
yoginko  28. 6. 2008 23:44
veľmi pekne napísané...páči sa mi to veľmi...
 fotka
aislinnas  29. 6. 2008 23:09
velmi velmi pekne a a krasne
 fotka
elwinko  13. 7. 2008 15:24
Pekné vyznanie
Napíš svoj komentár