márne hľadala jeho tvár, voda bola nocou skalená...
---------------------------------------------------
Roztrasené ruky objímali veci jeho...
Rozhodnutie bolo kruté, nevie žiť bez neho...
Privoňala k listu poslednému a zacítila omamnú vôňu...
Bolesť jej nedovolila, otvoriť ho a prečítať ho znovu...
Slzy premočili adresáta...
atrament bielu čiernou spravil...
v jej srdci zostala diera na celú večnosť,
už by to ani najmocnejší nenapravil...
Nešťastie kolujúce v žilách ju rujnuje...
Týraná láskou, proti spomienkam pri jazere bojuje...
----------------------------------------------------
Odhadzuje krabicu plnú muža svojich snov...
Po chvíli strháva zo seba šaty...
A UTÁPA SA S ŇOU...
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
elwinko
18. 6.júna 2008 18:02
Hlboká myšlienka....napínavé dokonca...
4
...krásne!!...naozaj super..zostala som bez slov...ale vázne...nádhera...
Napíš svoj komentár