Ticho počúval moje slzy
Snáď si sa o mňa i trochu bál
Povedal si, že ťa to mrzí
Slová som si do vrkoča plietla
Deka hriala stuhnuté telo
Spomienky zo stola som rýchlo zmietla
V tichu noci smutne znelo...
....spomínať na tvoj podraz
Ranilo ma to, nebudem klamať
Nech vidíš, že ma to veľmi bolí
Nebudeš len tak srdce mi lámať
Sypeš mi do rany kilá soli
Šúcham si zaslzené oči...
Tá fotka pri fontáne, pamatáš?
Úsmev mi na tvár letmo skočí
Trpko ho zradou rozmetáš....
Smiech zaľúbencov v ušiach ma páli,
Roztrasú sa mi obe ruky
Aj my sme sa raz radi mali
A teraz život rovná sa muky...
Fotky tvárou k zemi som zložila
Nech sa na ne dívať nemusím
S tebou som vlastne ani nežila
Až teraz, po pádoch život zas okúsim
Odpustiť ti jednak musím
Cudzia mi nenávisť k človeku
No prv než padať opäť skúsim
Vstávam a zriekam sa náreku
Plakala som ... ty si tu stál
Cez všetko trpké, čo sa stalo
Kúsok srdca si mi však dal
A tuším sa to tak diať malo
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár