Bezmocné objatie smrti,krvavý breh.
Zem krvavá čo morí celý zvyšok Zeme,
keď prosíš sa matke svojej,prosenie tiché,nemé.
Znamenie blesku v tvojich očiach,
strach čo sa hemží po nociach.
Peklo sťa nebo,v ktorom býva
tá nestvora,hrozná obluda.
Keď v kúštiku srdca si prosíš,
nenávisť k nim v sebe si nosíš.
Keď zuby jeho sú ostrejšie než dýka,
reťaz tvoja sa ti po krku šmýka.
Prekialte tvoje,mesiac v úplnku,
popolavá pokožka tvoja spáli sa na slnku.
V ten deň,deň prekliaty,keď som bol chytený,
ostrým,dreveným pevným kolom k zemi zrazený.
No teraz žijem opäť,to šialenstvo desivé,
ďakujem svojim druhom za vzkriesenie.
Krv panny,duši čistej nepoškvrnenej,
do kotla mojho trocha prilej...
Opäť otvoril som oči,odvtedy
smrť krivo odo mňa bočí.
Krvavo červené pery stisnuté v sebe,
duše nevinné vzlietajú do nebe.
Desivý obraz,žiadny odraz v zrkadle,
mývajú si z rúk nevinné modle.
Do rakvy si späť ľahnem,
srdce bije,v žilách černá krv ti prúdi,
svetu dám pokoj,do spánku počiatčného padnem.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
potom však zmena k upírskej téme je iný gól
pekne skombinované