Moje polámané čierne krídla sa vlečú za mojou ovisnutou postavou. Ľadové krvavé slzy mi tečú po tvári, ktorá už dávno neskrýva ten prekrásny úsmev. Zmizol už dávno, keď už nemal prečo žiariť.
Vlečiem sa po sčernalej zemi bez života a premýšľam o svojom osude prinášajúcom len skazu. Všetko okolo mňa umiera. Len čo spravím krok po prekrásnej sviežej zeleni, premení sa v nariekajúci plameň. Môj tieň je ako smrť číhajúca na každého, kto sa priblíži.
Ale prečo?
Kedysi dávno boli moje krídla trblietavo biele. Ale potom prišiel niekto, kto mi zlomil srdce a oni potemneli.
Bola to nekonečná púť v temných myšlienkach. Ale na jej konci sa našla osoba s bielim svetlom, ktorá mi otvorila oči a naučila ma vidieť opäť všetko krásne svetlé.
No ani to netrvalo dlho a pri tom najkrajšom a najžiarivejšom západe posledných slnečných lúčov zradila tá osoba moju lásku. Mne sa potom zdalo, že moje srdce prestalo žiť.
A tak sa so mňa stal čierny tieň prinášajúci smrť, nešťastie a slzy, tým nevinným a šťastným. Je so mňa čierny anjel smrti s milujúcim a nešťastným srdcom.




Keď polámeš anjelom krídla,
oni potom plačú,
zlomíš im srdce,
oni potom krvácajú,
ale zradíš ich lásku,
im sa potom zdá, že prestali žiť...

 Blog
Komentuj
 fotka
bookofdark  3. 12. 2008 10:31
nice to meet you...
Napíš svoj komentár