PLESK! Plesol papier o stenu sprevádzaný tichým, za normálnych okolností skoro nepočuteľným zvukom pripomínajúcim zvuk ako keď si vytláčate citrón do čaju. Za normálnych okolností by bolo počuť iba zvuk vyvolaný plesknutím starých novín o stenu, ktoré boli pri záchode položené azda aj tri roky a teraz jej poslúžili ako ideálna vražedná zbraň. Za normálnych okolností... A vlastne načo spomínať normálne okolnosti, keď bola v izbe ona? Vtedy sa všetko normálne menilo na nenormálne, divné a vrcholne šialené. A keďže teda bola v izbe za nenormálnych okolností s 3-ročnými novinami v ruke, ktoré jej slúžili ako vražedná zbraň, bolo počuť aj iný zvuk, lebo keď ona lovila, tak museli byť všetci naokolo ticho, lebo keby tak neurobili... nie to sa vlastne ani nestane, nikto to radšej ani neskúša. Už ste si dovolili vyrušiť niekedy šialenca pri jeho šialenej práci? Skúste to, ale predtým ako ta urobíte, napíšte radšej závet, aby potom kvôli vašej náhlej smrti nerozbúrili vaši príbuzní vojnu o majetok.
V miestnosti každý vedel, že ju nemožno rušiť pri práci, tak všetci čušali a pozerali sa na ňu ako pristupuje krokom pripomínajúcim havajský tanec spojený s baletom k stene. Bolo zjavné, že si to vychutnáva. Napokon pristúpila k stene tak, že sa jej dotýkala skoro špičkou nosa, s jazykom vystrčeným a obmývajúcim jej popraskané pery a so zvrašteným obočím zračiac hlboké sústredenie. Pomaly odtiahla noviny a pod nimi bola rozpleštená obrovská mucha mäsiarka. Okolo nej bola ešte čerstvo vyvrhnutá krv a pri určitom pohľade a dopade svetla sa ešte leskla.
, Jemné čierne nožičky mala dolámané zo silného nárazu o stenu. Telíčko rozpučené s vytŕčajúcimi vnútornosťami. A tá šťava! Ó, tá šťavička, čo z nej vytiekla! Keby tak vždy okolo mňa nestáli všetci tí nehanebníci, tá chamraď, aj by som ju olízala priamo zo steny. Ó, oni veru nevedia aká je to vôňa, aký je to lahodný zvuk, keď sa drobné telíčko bez akejkoľvek kosti jediným ťahom ruky rozpleskne o stenu a ponúka nám na obdiv svoje vnútornosti! ’
Všetci stáli a dívali sa na ňu. Niečo si určite myslela, lebo tam zamyslene stála s pricapenou tvárou pár milimetrov od čerstvo zabitej muchy. Vyzerala, akoby v hlave viedla vnútorný monológ. Keďže v miestnosti nikto nevedel čítať myšlienky, nikto sa nikdy nedozvedel, že akokoľvek choro to vyzerá navonok, keby vedeli čo sa odohráva v jej hlave, dávno by zmenili zamestnanie, totožnosť, bydlisko a všetko to, podľa čoho by ich mohla hocikedy vystopovať. Ako keby to mala v pláne. Oni nemali radi ju, lebo bola divná a ona ich preto, lebo nezdieľali jej radosť zo zabíjania múch starými záchodovými novinami, dojenia kráv a iných zážitkov.
Ona nikdy nezabíjala muchy placačkou. Neznášala to. Vtedy sa telíčko úbohej obete rozdrvilo, pomliaždilo a pretlačilo pomedzi dierky v umelej hmote a celá práca vyšla navnimoč, lebo jej rajská šťavička sa rozprskla kade-tade. Novinami to bolo istejšie, trošku síce niekedy ostalo na novinách, ale tie si potom mohla nenápadne zobrať na WC a ukájať sa nad posledným úlovkom. Veď ako by to vyzeralo keby išla na WC s placačkou?
Asi po desiatich minútach sústredného pozorovania muchy sa zrazu odtiahla od steny a všetci s napätím čakali. Niektorí sa báli nadýchnuť, lebo boli hladní a mohlo by im silno zaškvŕkať v bruchu. Nikto sa ani nepohol a všetci sa snažili skrývať pohľady plné očakávania adresované jej. A vtom sa zvrtla a rozbehla sa von z miestnosti. Nikdy nevedeli kam chodí, keď vyjde z miestnosti, lebo s vždy báli ísť za ňou. Nech to hocikoľko krát rozoberali, vždy sa zhodli na tom, že taký blázon môže chodiť hocikde a zhodli sa tiež na tom, že ich to vlastne ani nezaujíma, ale dôležité je, že je preč.
Ona išla samozrejme vždy na WC, kde si pritlačila noviny na tvár, zhlboka sa nadýchla, aby z nich cítila jej obľúbenú šťavičku, rozopla si gate a...
Tiež veľmi rada dojila kravy. Ona kravy nemala, ale sused áno. K nemu chodievala kedy len mohla. Susedovi to bolo jedno, veď mu zadarmo podojila kravy a ani peniaze či mlieko nechcela. Navyše v nej našiel múzu svojich erotických snov. Aj keď vedel, že je šialená, priťahovali ho jej veľké boky a tučná riť, lebo mu to pripomínalo kravy, na ktoré sa celý život musel pozerať. Niežeby mu to prekážalo, ale taká krava vás nedokáže dostatočne ukojiť. Je totálne neaktívna a... Sused mal radšej ženy, ale keď neboli a on mal na to strašnú chuť, lebo práve dávali na Markíze romantický film a jeho rozpálil čo len jediný bozk, ktorý padol počas celého filmu, bežal ku kravínu. Niekedy dovnútra a niekedy si len tak pri okne... Sused ju vždy chcel zvaliť do sena, ale predsa len on nebol blázon, ani šialený, len riadny úchyl. A vlastne možno by aj celkom normálny keby nesúložil s kravami.
Bol pondelok a po každodennom (niekedy aj viacnásobnom rituáli) sa vybrala k susedovi. Mala na sebe mokré plavky, ktoré sa jej nechcelo prezliekať a na nich len jednoduché šaty, ktoré si kúpila pred niekoľkými rokmi na Miletičke. Hnedé. S čipkou. Kaki hnedé. A ak by ste nevedeli aká je to kaki hnedá, stačí sa raz za čas po riadnej stolici pozrieť do záchoda. Z mokrých plaviek jej ešte kvapkala voda, takže vyzerala ako slimák, ktorý za sebou zanecháva slizké stopy. Vždy sa sprchovala v plavkách. Niežeby sa kúpeľňa nedala zamknúť, ale takto mala istotu, že ju hádam aj nejaká krava olíže.
, Veľkým hrubým jazykom jej zotrela posledné kvapky vody na hladkej pokožke. Och, zavzdychala. Bolo to niečo, na čo sa vždy tešila. Sadla si za ňu na nízky stolček a rukami jej chytila ružové vemená. Koža na nich nebola taká ako si ju vždy predstavovala – hladkú, teplú a bez jediného chlpu.’
Rada sa maznala s kravskými vemenami. Láskala ich, mačkala, hrala sa s nimi. Okrem toho, že jej to spôsobovalo neskutočnú radosť, objavila aj iné výhody trávenia času v kravíne. Kde bolo veľa kráv, bolo aj veľa múch. Tie sa jej podarilo uzavrieť do veľkej zaváraninovej fľaše, v ktorej boli kedysi zavárané hrušky a neskôr keď vedela, že je sama, ich vypustila v miestnosti, aby mala na ďalší deň čo robiť. Ľudia v miestnosti nikdy nechápali, odkiaľ sa tam berie toľko múch, ale mysleli si, že si ich ona jednoducho len priťahuje do života.
Počas dojenia kráv si vždy predstavovala samú seba ako tam tak sedí a rozoberala v hlave situáciu z hľadiska nemého pozorovateľa. Ako tak sedela a rozmýšľala, medzitým vošiel dnu sused, mlčky stál v rohu a tiež rozmýšľal. Nespúšťal z nej pritom oči, pozoroval ako sa jej mokré plavky zarezávajú do pokožky, pozoroval šaty premočené od mokrých plaviek a pozoroval...
, Ako sa len mazná s tými vemenami.’ A už aj myslel na to, čo by jej namiesto vemien vedel ponúknuť. Keď to už nevydržal, čo najtichšie sa prikradol za ňu a ešte chvíľu pozoroval ako sa jej nadvihuje hrudník pri každom nádychu. Zozadu ju chytil za mohutné prsia. Vykríkla. Vykríkla neznesiteľným škrekľavým zvukom, ktorý ho načisto paralyzoval, ale jeho kravy nie. Rozbehli sa do všetkých strán, behali ako zmyslov zbavené a...
Nie je dobré rušíť šialenca pri jeho šialenej práci...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
lussatko  25. 5. 2009 22:41
dobreeee.... vazne kvalita... hlavne sa mi paci ta prva cast
 fotka
mensrea  26. 5. 2009 00:23
vipis sa este, je to skvele. chcem tu toho viac.
 fotka
incubus  26. 5. 2009 00:31
šialene dobré
 fotka
spagitte  26. 5. 2009 19:34
inak neni to o mne
Napíš svoj komentár