„Láska? “ ozvala sa Sofii Danielovi tesne za chrbtom.Daniel poskočil zanadával, otočil sa a skôr ako stihol niečo povedať stlačila mu Sofi pusu na pery.To Daniela trochu ukľudnilo a zároveň mu to pripomenulo včerajší večer.“Poďme už domoooov, prosím, prosím, pekne prosím, “ prosíkala Sofi ako to vie iba ona a uškŕňala sa pri tom ako neviniatko.“Veď héj, už nám hľadám veci, čo si mala všetko včera na sebe? “ Sofii si až teraz uvedomila, že to, v čom je oblečená ani zďaleko nie je veľkosti jej čísla a už vôbec to nevyhovuje jej vkusu.Mala na sebe síce svoje nohavice, ale tričko smrdelo za niečím čo isto nebol jej parfém a ani si napamätá, že by si kupovala niečo, čo by malo nápis: „Som včielka Maja, kde je môj Vilko? “ Cez nehovice mala previazanú známu mikinu svojho priateľa. S hrozou v očiach a to nehovoriac o zmetenosti v duchu uvažovala, kedy, kde a prečo sa prezliekla a vôbec koho stiahla z toho trička? Stačil krátky pohľad do Danielových očí a on hneď pochopil, že tá otázka bola zbytočná.Odrazu sa spoza dverí vynoril nízky chlapec, ktorý chodil tak tackavo, že sa Sofi zľakla, že keď ešte raz buchne do steny, tá „chata“ sa zrúti a pochová ich tu navždy.“Dobre včera bolo, ne? “ poznamenal prinajmenšom ešte pripitý chlapec miesto pozdravu.“Ušlo to, cigu? “ to bol márny pokus Daniela vyťažiť z opitého aspoň niečo užitočné.Chlapec sa najprv na párik nechápavo zadíval, potom sa poškrabal na hlave, prezrel si vrecká a gestom naznačil, že nemá ani...Veľavýznamne si odpľul otočil sa a išiel si zrejme opäť niekam ľahnúť.“To bol kto? “ spýtala sa šokovaná Sofi, ktorá videla toto individium prvýkrát triezva a vôbec sa jej nepáčilo.“Si ho nepamätáš? Za jeho prachy sme včera ešte pili, je to Matúšov bratranec, “ narýchlo a so značným pobavením v hlase podal Daniel ďalšie informácie o včerajšku.“No jasne, to som si mohla myslieť, rodina...pchee! Jeden horší ako druhý, to sme na tom až tak biedne boli, že sme s ním museli piť? “ začudovala sa Sofi. “Ty si ho prosila, “ rozrehotal sa Daniel a podal Sofi poloplnú fľašku prázdnej koly.“No to určite, že by som ja niekoho takého o niečo prosila... a čo ma chceš otraviť, že mi také dačo dávaš piť? Ešteže som tu bola minule s Eli..“prebehla do druhej izby, postavila sa na stôl a z poza skrine vytiahla neotvorenú fľašku Ice tea.So spojením všetkých svojich psychických, i keď hlavne fyzických síl fľašku otvorila a napila sa.Pila so zavretými očami, pila veľkými dúškami a prestala piť až keď zmizla polovica obsahu fľašky-jednoducho pila tak, ako pijú ľuďia, čo to prehnali s alkoholom. „Na, “ podala danielovi nealko a pozerala ako si i on vychutnáva to ovlaženie úst. Po chvíli sa vrátil Sofiin nesympaťák číslo jeden-Matúš. Áno, Sofia mala na jednej strane pravdu, nebol to chlapík, ktorému by podávali ruky cele ulice a sídliska, nebol to ani týpek, ktorého by dievčatá s radosťou predstavovali doma, ale v jednom sa mýlila.Myslela si, že Matúš ju neznáša, lebo kvôli nej už s ním Daniel nefetuje každý deň(iba každý tretí), ale v skutočnosti bol Matúš rád-Daniel už vďaka nej nebol taký agresívny, vedel sa ovládať a tak kvôli nemu a jeho nerozumným činom tak často nekapali obchody.A Matúš si to hneď spočítal a tak, keď mohol urobil Sofinke povôli, nerobilo mu to až taký problém. “Ránko? “ pozdravil sa chrapľavým hlasom a spýtavým pohľadom miereným na jedinú slečnu v izbe. “Dobré, “ nezaujato odpovedala, čo bol znak toho, že nie je až tak rozzúrená, a že sa to ešte dá dať celé do poriadku.Daniel sa medzitým takticky hodil na dlážku a snoril po kúskoch oblečenia svojej lásky-nemal rád takéto scénky ako vystrihnuté z telenovely-jeho parťák a jeho čaja na nože? “Sofi, volala mi Pijana Jana, že príde, zostanete? “ “A prečo sa pýtaš mňa , či zostaneme? Daniel ma vlastný rozum, “ automaticky so seba vyhŕkla vopred nacvičovanú a toľkokrát vyrieknutú vetu i keď vedela, že Daniel síce má vlastný rozum, ale ma zakázané ho používať- ma to zakázané od nej. “No to by som nepovedal...“ potichu si zašomral Daniel , čo sa mu hneď vrátilo v podobe buchnátu na chrbte..od koho asi? Matúš trpezlivo prešľapoval z nohy na nohu, čakal na odpoveď , pretože vedel , že toto to nebolo.Po chvílke prestal tancovať a škrabal sa v rozkroku. Sofi uvažovala, hútala, dumala, premýšľala a nakoniec sa len sama na seba rozhnevala, veľmi dobre vedela, že s takýmto esom v rukáve ako je Pijana Jana má už Matúš dávno vyhraté. “Fajn, zostaneme, ale nech všetci ostatní vypadnú“ mohla si klásť podmienky, mohla to vždy a dnes viacnásobne, veď dovolila Danielovi, aby šiel s Matúšom „robiť nejaké tie prachy“ a ešte stále mu to mohla v kľude zakázať.Matúš nemihol ani okom, nepovedal ani slovo a nijako na sebe nedal poznat, ze by ho týmto zaskočila, nie, len prešiel cez izbu k starému pavučinami pokrytému stolu, otvoril zásuvku a vytiahol paralyzér.Daniel zahvízdal obdivom a jeho láska len znechutene vypochodovala von-ona ešte cigarety mala.Matúš žmurkol na Daniela-to bolo znamenie...“raz, dva, tri...“zašepkal..“teraz! “ „AAAAAAAAAAAAAAArrrrrghhh! Kurva piča matky zem! ! ! ! Ty skurvysyn pojebany! ! ! “ Tento Danielov výkrik spôsobil rozruch v celej tejto takmer perníkovej chalúpke.Prebrali sa všetci a všetci do nohy sa zbehli dole v izbe. Bol to strašný pohľad, polonahá zrúda, s ktorou sa príroda nepekne zahrala a do poslednej chvíle zrejme sama nevedela, ci z nej chce chlapca alebo dievča...Zopár šracov zväčša ledva sa udržiacich na nohách a jedno chlapčiatko, ktoré tam na pohľad vobec nepasovalo, avšak v skutočnosti bol tiež v ich veku, lenže v detstve to so všetkým preháňal a tak prestal dokonca i rásť-to bola daň za jeho hlúposť, ktorú ospravedlňoval tým, že dobrého veľa nebýva-ach aká irónia, hlavne, že pika muselo byt vždy veľa, veľmi veľa.Na otázky ako: -čo sa deje? -prečo zjapeš jak kkt? -kurva čo nás budíš? -odpovedal Matúš jednoduchým gestom, ktorym poukázal na paralyzer a ešte jednochsou na rýchlo vymyslenou vetou:“Do piče, vy buzeranti, to aký bordel ste mi to urobili, vy geňa? A zmizli mi odtiaľ otcove hodiny! ! ! Vypadnite odtiaľ, lebo keď vás chytim, tak vám to napchám do zadku! “ A opäť nastala davová psychóza, tak ako do nohy vsetci zišli dole, tak všetci do nohy a do 7minut zutekali.Samozrejme, všetci okrem Sofi- nenápadne čupiacej za jedným stromom a Danielom, ktorý ma jedinečnú schopnosť stratiť sa aj v malom dave-čo i patrične často vyuzival.“Tak a sme samy, “hrdo vyhlásili dvaja chlapi činu. “Krásne divadielko, možno by som Vám to zhltla i ja, “skonštatovala naša princezná a veselo sa usadila na trávu-aj tak mala už všetko špinavé a žijeme predsa v 21.storočí-teraz sa už dá vyprať vsetko.Chvíľku sedeli mlčky, ani len na seba nehladeli, vsetci premýšľali o inom.Matúš o zajtrajšej akcii, Daniel o tom, že taký paralyzér si musí zohnať i on a Sofi? Uvažovala nad poriadnou výhovorkou pre mamu, nakoniec sa však uspokojila s myšlienkou, že najlepšie výhovorky jej aj tak nápadnú na poslednú chvíľu a tak len pozerala na mraky a hľadala v nich obrazce. Odrazu všetci spozorneli, zaculi divný zvuk a o moment na to sa im roztiahli pery do usmevu -ano je to ona, už je tu. To prišla Pijana Jana-bola to len jedna z lepších alternatív jej prezyvok, bola i Jana zjebana atd. Jana bola prenádherné dievca, krasna postavicka-vysoka, stihla, pevne ploche brusko, dlhe nohy-vsetko ako ma byt. Jej korunkou krasy boli jej vlasy-blond, dlhe až pod zadok, huste, kucerave, kazda správna barbie by jej ich zavidela.A tvar? Tiez ako anjel, modre oci, biele rovne zuby, pri ľavom oku chutne znamienko-ani stopa po akne, ibe mierne kruhy pod ocami. Mala oblecene Modre tenisky, karovane leginy, cierne triko na ramienka, sive bolerko, cela dozdobená farebnými doplnkami, na chrbte oranžový vak.A čo vydávalo taký divný zvuk? Jej bicykel-modry, jej obľúbený dopravný prostredok, jej poznávací znak. Bola obľúbenou osobou známou snáď v celom meste.Mozno kvôli peniazom, mozno kvôli krase, mozno kvôli povahe? Nikdy nad tým neuvazovala-neuvazovala totiž nad ničím a nad nikym, uz dávno sa zdravého uvažovania zbavila, uz davno, ked si dala prvú dávku...A zrejme i napriek tomu to bola veselá kopa plna príhod, o ktroych by človek povedal, ze si ich určíte vymysla, ale ak by ju poznal dlhšie tak by jej veril každý detail. “Jankaaaa! Zlato moje, beybe ako sa mi mas? “vykrikla Sofi jeden zo svojich nacvičených pozdravov a s roztvorenou náručou sebavedome kráčala k toľko očakávanému hostovi.“Čauky parky! Mier s vami! Kde sú vsetci? Vy ste vsetci? Nevadi! Hej Matúš dones nejaký stôl a stoličky vonku, nie? bude sa piť na slniečku ako sa sluší a patri! “ vyhŕkla so seba jedným dychom obimajuc Sofi a zároveň spoza jej chrbta šikovné mávajúc ostatným kolegom.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár