Stojiim v miestnosti s bielymi stenami a vysokyym stropom..
miestnost maa meter kraat meter a ja nemaam priestor.. priestor na zivot..
nad hlavou sa mi hromadia moje myslienky.. je ich staale viac a staale, staale dookola si hovoria svoje.
opakuju vetu za vetou.. kazda si ide svoje a osobnost v strede miestnosti sa s toho pomaly stava blaznom..
nieje potrebne nic rozpravat lebo akonahle si nieco pomyslii, vyprsii mi to z hlavy a nahlas to zacuje kazdy..
v tychto momentoch neviem co si myslim lebo myslienky musia utichnut aby si vypoculi pravdu starych otcov..
kricia a hromadia sa.. lietaju po miestnosti a vrazaju mi dyku do chrbta..
postupnym otacanim sa clovek uzavrie do seba....uzavrela som sa do rise reality no vo vlastnom tele.. zijem len ja a moja hlava praskaa vo svikoch.. ako? ked moja hlava ziadne sviiky nema?.proste je.. len tak.. ako Boh.. zrazu tu je. no potom tu uz nebude.. zije teraz, a je plnaa..
plnaa ako smetny kos.. plna nepotrebnych , mrtvych , zneuzitych, smradlavych, zhnitych, a starych myslienok.. no nikomu sa nechce ist ho vyniest.. ani nie zeby sa nechcelo.. proste sa to neda.. lebo miestnost nema dvere.. len vysoky strop kde sa moje myslienky kopia.. a nieje to v mojej hlave..len spomienky, vety,pocity, obrazy ma utlacaju..
nezijem.
len stojim a premyslam..
som unavenaa lebo sadnut si nemozem.. musim byt stale v strehu keby som nasla unikovy vychod.. myslienky ma dusia.. vlastne pluca ma plne myslienok,plne spomienok, plne odpadu a znicenych neuronov..
telo uz nieje povodnej farby.. krv je duuhova podla typu myslienky..nic nieje jednotvarne.. kazdy pocit ma vlastnu farbu..
len steny su biele.. a pokozka je biela..
ako platno na ktore maliar moze dat vsetko..
mozno ked to bude nad fyziku. tak vybuchneme, explodujeme a vsetko pojde von..ostriekame steny vlastnymi myslienkami a prekoname znovuzrodenie..znova sa budeme rozvyyjat do predchadzajuceho chaosu aby sa mohla historia opakkovat..a budem mat nadhlad.. (co i len chvilkovy pre myslienky po stene)..
budem ich citat ako cudzie knihy.. objavovat samu seba.. a nebyt ponorenaa do hllbky hluposti osobnosti.. budem nieco NAD.. a pochopiim to?.. a kolobeh pojde dookola..

stojiim na bielej zemi v bielej miestnosti s bielimi stenami.. no nic tu nieje cistee..


_____
cez biologiu
pisane 8.10.07

 Blog
Komentuj
 fotka
pedall  28. 11. 2007 16:39
pekne napísané, ale ani ja neviem čo s tým robiť
Napíš svoj komentár