Všetko to začalo
Pomaly a ticho
Kradlo Ti to slnko
Šťastie tvojho ducha
Tvojho tela.

Nevedel si čo máš robiť
Vidieť a počuť veci
Ktoré tam ale nie sú.

Začalo sa to stupňovať
Pomaly ale iste
Plakal si po nociach
Nevedel si čo máš robiť
Nikoho to nezaujímalo.

Prišla pomaly paranoja
Tvoja depresia už s tebou spávala
Strach, plač a nočné mory
Svet sa cvrkol.

Chcel si aby Ti bolo dobre
Začal si s alkoholom
A potom prišli iné sračky
Piko, tráva, chlast.

Utekal si ako sa len dalo
Nedalo sa viac.

List na rozlúčku
a návšteva psychiatrie
Prvá, druhá, tretia,
Roky ubiehajú
A si len vo väčších sračkách.

A kvôli čomu?
Si bol len dieťa
S nočnými morami počas bdenia.

Je sebecké prosiť aby si to neurobil
Je sebecké žiadať to aj odo mňa
Na čo ešte čakáme?

Do konca života na liekoch,
Ale kedy bude ten koniec?

 Blog
Komentuj

7 komentov k blogu

1 
fotka
marttina  27. 3. 2011 22:40
smutne ako sa ludia dokazu opustit a neskusia sa neutopit v tom. ale chapem to, sama som presla niecim podobnym aj ked s lepsim koncom.
2 
fotka
sisel  27. 3. 2011 22:42
@marttina Ja osobne som sa snažila. Alebo aspoň teraz sa snažím už. Ale v mladom veku sa ťažko dávajú veci dokopy. Ešte ohľadne človeka ktorému to je viac menej venované, alebo s časti o kom to je. Snaží sa aj on.
3 
fotka
marttina  27. 3. 2011 22:51
@sisel vela pevnej vole zelam... treba bojovat
4 
fotka
sisel  27. 3. 2011 22:55
@marttina ďakujem.
5 
fotka
agrobrat  27. 3. 2011 23:06
ten človek pre ktorého to je musí byť veľmi silný aby to zvládol ... a musí mať stále pocit že má pri sebe niekoho komu môže vždy veriť
6 
fotka
takzvany  28. 3. 2011 18:57
hlavne toho pedra sa treba zbaviť. ostatné počká, pedro nie. v porovnaní s pedrom sú ostatné problémy odložiteľné.
7 
fotka
adrianne  28. 3. 2011 19:28
Zažila som isté časti tohto blogu..
Napíš svoj komentár