Moja časť sa v tom pocite utápa, užíva si ju a kúpe sa v nej ako v nejakej starom známom dobrom mori. V tom známom starom pocite, ktorý som deň čo deň zažívala, ktorý bol mojou súčasťou, ale už nie je!
Pocit pri ktorom si hľadám jednu pesničku, usadím sa sama na posteľ a počúvam ju dookola kým ma hlava nebolí, alebo sa konečne nevyplačem, lebo ani to v tejto chvíli nejde. Samota.
Mám všetko aj keď nemám nič. Som šťastná, nenechávam sa viazať reťazami bánk, výčitiek, minulosti, rodiny, peniazmi..... Užívam si túto chvíľu aj keď moja duša kvíli od bolesti, clivoty a smútku. Ďakujem jej, že kvíli, viem, že ešte cítim.
Dáva mi istotu, že mám ešte seba.
Sú mi vyčítané veci ktoré mám v sebe dávno vyriešené a nezaoberám sa s nimi. A to je nepríjemné, lebo výčitka odpoveď nepočúva...
A možno to chce len prechádzku po daždi, a pokoj...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
tak to je ako genialne napisane