niečo ako tvár miesto chrbta
dvanásť hodín denne
a tvoj pohľad nepatrí k tomu, aká si
čo chceš? čo robíš?
slovo nepovieš, ale aj tak vieš
že ťa vidím a ty vidíš mňa
a sama nevieš, čomu vlastne veriť chceš
na strane odkiaľ môžeš sledovať
to čo z diaľky nespoznáš
mojou snahou sama mrháš
už sa ani nesmeješ, raz budeš to ľutovať
no tak drahá, ešte máš silu?
ešte stále ťa hrdosť tvoja nepustí?
nasilu robiť si z niekoho kamarátov?
príď, posaď sa.. nech naša rieka opäť vyústi..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár