moja túžba písať a rozvíjať.. myslieť a vymýšľať veciam detaily.. prostredníctvom obyčajných slov. Bolo ticho, dlhé ticho a bolo by aj naďalej. Lenže..
pochopila som že veciam sa nemá prizerať, veci netreba nechať plynúť prirodzene a podľa‚vopred napísaného osudu‘.
Nie, hovno! Ja mám zdvihnúť svoju obrovskú riť a ukázať všetkým tým sebavedomým hercom o čo tu naozaj ide.
Nie, nebude to tak, ako chcú všetci. Bude to tak ako to chcem ja
..a Ty.
Za ten čas, za jediný mesiac som zažila veci, o ktorých zmýšľajú hádam iba scenáristi tých prihlúplych filmov čo chodia v televízii.
Čo je to strach, čo je to byť ... alebo takmer nebyť?
Čo je to sledovať, trpieť.. hodiny pohľadom na zatiahnuté žalúzie a počítať minúty.. sledovať ako pomaly svitá, a ty stále nespíš, lebo nemôžeš.
Nejde to.
Bolí ťa celé telo a ty sa nedokážeš dostať na druhý breh.
Dnes v noci nie. Noc bez zaspania, ráno bez zobúdzania.. tá bolesť, tie opuchnuté oči.. tá prekliata slabosť v každom kúsku tela. Tá neschopnosť vstať a pozerať sa na ľudí.
Tým ktorým sa stalo rutinou, nezávidím.
Prečo by som sa mala riadiť nejakými vopred určenými cestami, niečím čo už niekto pred tým povedal, či predpovedal? Ľudia neriadia to, či sa svet točí, či sa zastaví zajtra alebo či vôbec niekedy.
Sme primitívni a masívne fungujeme na programoch..ako stroje. Na poverách. Na citátoch, výrokoch slávnych, skúsených a svetom uznávaných.
Vytvárame si pomyslené návody na lásku, na šťastne prežitý život a pritom každý z nás potajomky sedíme v kúte izby a prežívame to svoje peklo. Aspoň raz za život. Ukájame svoje vyhladované, chtivé a hriešne telesné schránky, svoje pažravé zraky.
Pozeráme sa a nevidíme, počúvame a nepočujeme to čo máme. Prežívame zo dňa na deň a kompenzujeme si to piatkovým večerným 'žitím'..
..začína mi byť zle.
Som poučená zo svojich chýb, zatiaľ. A je na mne ako ich budem naprávať, ako podľa nich budem kráčať ďalej.
Teraz je čas pre sny.. tak im ho dám. Potrebujem sa ešte vyvíjať aby som raz mohla prísť na to, že ja alebo vy všetci sa mýlite.
Buona notte.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
17. 7.júla 2017 16:46
Nie zlé. Len nerozumiem tomu miestami moralistickému tónu a štylizovaniu sa do pózy "ja vs. celý svet" v závere.
Napíš svoj komentár