nikto sa zrejme nikdy nezamyslel nad niečím tak prostým...tak obyčajným ako je kvet...obyčajný...lúčny...nieje šľachtený...nieje umelo prizdobený...a aj napriek tomu je dokonalý...navonok aj vo svojom vnútri..ukazuje nám ako sa dá skĺbiť dokonalosť s jednoduchosťou...dáva nám toho tak veľa a pritom nič nežiada...vie potešiť po plači...vie načúvať...pripomína nám že v prirodzenosti je krása...vždy je tu pre nás...je v ňom sila...ktorú nám dovoľuje čerpať kedykoľvek potrebujeme...a pritom stačí len pohľad naňho...dáva nám vôňu...dokonalú....prirodzenú... nenútenú...napriek vysokej technizácii tohoto sveta nám deň čo deň dokazuje že to najlepšie,najkrajšie je v prírode..darovaním kvetu dokazujeme lásku,úctu...nepotrebujeme príležitosť aby sme mohli darovať kvet...tak ako nepotrebujeme príležitosť na dokázanie lásky...človek čo nechá zahynúť kvet...zabije kúsok svojho šťastia...kúsok úsmevu...lebo práve ten by mu vyčaroval jeden pohľad na kvet..kvety sú inšpirácia...pomoc...stačí jeden pohľad na kvet každé ráno a svet je krajší...nepoznám krajší pocit ako chodiť bosá po rose na rozkvitnutej lúke a cítiť tú krásnu vôňu..vôňu kvetov s prímesov jarného vzduchu,trávy,rosy...ja nemám rada kvety...ja ich milujem...rovnako ako celú prírodu


inšpirované otázkou 3ashley3

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár