na všetky Tvoje sľuby,
pocity, keď človeka choroba skolí,
premenili sa na chyby.
Veľa sĺz už tieklo prúdom kôli Tvojím očiam,
veľa bolesti a hlavne v srdci žiaľ,
v myšlienkach už sa pomaly lúčim,
nechápem,že skôr neprekukla som,
že vo všetkom si mi klamal.
Ťažko,preťažko naberá sa dôvera stratená,
z Teba a z celého sveta som zmätená
nemôžem veriť Ti ani slovo,proste to nejde
čo z očí zíde,zíde snáď i z mysle,
pobláznil si ma celú,
zlyhali varovné zmysly.
Ako každú noc,tak i tu dnešnú,
zaspávam sama v posteli bez sladkých čerešní,
rovnako boľavé bude i zajtrajšie ráno,
neostane nič iného než sa s tým zmieriť,
hold nebolo nám priané.
Každá skúsenosť, hoc i tá zlá,
človeka posilní na duši,
tak nasaď svoj úsmev, ktorý Ti tak pristane,
a nenechaj na sebe nič vedieť,
ten kto Ti klamal a nemal Ťa rád,
nestojí za slzy, to každý by mal vedieť a na to dbať!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
cy3aha
25. 5.mája 2008 16:36
Pekna basen...
Napíš svoj komentár