sedí v tmavom rohu
a pozerá sa von oknom
chce späť tú nehu.
Chýba jej láska,
úsmev sa jej vytratil z pier,
slzy jej pomaly mrznú
na studených lícach.
Otvára okno,
chlad vkročí do miestnosti,
ona zaspí, v tej zime,
ako pokrytá prachom ostáva.
Biely prach preniká dnu do izby,
dievča strápené a zmrznuté,
zomiera, pokryté prachom
z vlastného trápenia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
29. 10.októbra 2010 22:40
pekné myšlienky ale forma sa mi nepáči
Napíš svoj komentár