Konzerva sa pomaly blížila. Ten hrkot som počul z diaľky. Ufúľané dvere sa pomaly otvorili a vstúpil som do hlučného pralesa nervóznych ľudí. Najviac ma prekvapil šofér. Len si tak sedel a pískal známu melódiu. Vtom som si všimol, že má v ušiach slúchadká. Usmial som sa naňho. On tiež na mňa vyceril zuby. "Dvadsaťtri centov" milo zanôtil a modrá čapica mu spadla na okraj okuliarov. Otočil som sa a nemusel som spraviť ani krok. Teda, vlastne nemohol. Situácia sa zhoršovala čím ďalej tým viac. Pomaly som už ani nemohol dýchať. Našťastie na zastávke pri Kauflande vystúpilo pár dôchodcov. Momentálny stav by sa dal prirovnať k predvianočným výpredajom v Tescu. Pár ľudí mi stúpilo na nohu, zažil som už aj pár pľuvancov a podobných vecí. Začína mi dochádzať trpezlivosť. Cez štrbinku medzi hlavami ľudí som zbadal okno. V diaľke sa už mihá škola. Stará, ošarpaná a polorozpadnutá budova. Autobus zastal. S menšími komplikáciami som vystúpil a vykročil smerom ku škole.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
betsyshooby
12. 12.decembra 2010 18:25
23 centov? my máme za 33!!!
Napíš svoj komentár