Mia sedela na lavičke. Tvár mala celú červenú. Od plaču. Bola celá mokrá. Chúďa moje.
- Mia?
- Melissa. Prečo?
- Čo prečo?
- Prečo to urobil?
- Kto? Čo urobil?
- Thomas!
Mia začala plakať. Sadla som si pri ňu.
- Mia. Vyrozprávaj sa mi. Čo sa stalo! Mia,...
- Mel. No, Thomas mi všetko povedal. Povedal mi, že keď sa s ním tá Teressa rozišla, že sa chcel zabiť. Najprv ten vlak...
- Mia...
- On tu už nemusel byť.
Mia stále plakala. Stále intenzívnejšie.
- Zachránil ho Mark. A potom tie ruky. On sa podrezal?
- Mia...
- Viac mi nepovedal. On sa rozplakal a ušiel!
- Vtedy ho zachránila Danielle. Aj so mnou.
- Melissa. Ale kde je teraz? Nezdvíha mi telefón. Sukús mu zavolať ty.
Pozrela som na Miu. bola fakt smutná. A na dne. Thomas Teressu miloval. Tak, ako teraz Miu. Povedala som jej to. Vzala som mobil a vytočila Thomasove číslo. Nezdvíha...
- Danielle? Mohli by sme sa stretnúť?
Nič iné ma nenapadá. Danielle je Thomasove dvojča. Ak nám nepomôže ona, tak už asi nik. Videla som, že Mia nie je z môjho nápadu nadšená.
- Mia, musíš zakopať vojnovú sekeru medzi vami dvoma.
- Ale my nevedieme vojnu. Danielle mi už asi ani nevadí. Mám len strach o Thomasa.
Vtrhla som do kaviarne. Doslova. Obzrela som sa okolo seba. Po Thomasovi ani stopa. Mark! Ten mi snáď pomôže. Prečo sa ku nemu blíži Dolly? Oni sa bozkávajú? Čo? Odsotil ju? Teraz naňho vrieska. Dolly sa nikdy nepoučí.
- Melissa!
- Mark, teba zháňam.
- Čo sestrička?
- Nevidel si Thomasa?
- Nie... naposledy...ani neviem. Odkedy som späť z Minnesoty tak som ho nevidel.
- Doparoma!
Dolly na mňa zízala. Tá si zasa bude dačo myslieť.
- No nič, Mark ja padám.
- Nechceš niečo objednať?
- Nie.
- Ale tak, pre niečo si tu musela ísť?!
-Pre Thomasa. Mark ja letím pá.
- Mel?
- No?...
- Ustráž si tu tvoju anorektickú kamarátku!
Dolly. Je známe, že Mark je na bacuľky. A Dolly...volá mi.
- Prosím Dolly?
- Mel prečo si nám nepovedala, že máš chalana?
- Asi preto, lebo ho nemám?
- A kto bol potom ten fešák v kaviarni?
- Môj brat...
Sedeli sme v kaviarni. Mia vyzerala hrozne. Stále držala mobil v ruke a dúfala, že jej Thomas zavolá. Ella s Dolly ohovárali futbalový tím. Kaviareň bola celá plná. Ako každé nedeľné popoludnie. Keď vtom dnu vošiel krásny chalan. Mal asi stoosemdesiatpäť centimetrov, oblečenú mal čiernu koženú budnu a čierne džínsy. Ani neviem ako, ale zrazu stál pri našom stole a spýtal sa, či si môže prisadnúť.
- Som Robert Forkins.
- Ja som Dolly, teda Dollores Sanchezová, toto je Ella Martinová, Melissa Carterová a Mia Fellerová.
Dolly bola z neho úplne mimo. A on bol mimo z Elly. Vtom sa Mii rozzvonil mobil. Chytila ma za ruku a vybehli sme pred kaviareň.
- Thomas? Kde si?
Mia bola celá nervózna, vystrašená, ale zároveň bola aj šťastná, že sa Thomas konečne ozval.
- Mel.
Mia prišla bližšie ku ku mne. Už nevolala.
- Mia. Hovor, čo ti povedal, kde je?
- Nevie kde presne je. Utekal do lesa. A tam zablúdil. Spadol, asi má zlomenú nohu...
- Musíme ho nájsť! Panebože. Thomas, prečo musíš byť taký citlivý?
Mia mala slzy na krajíčku. Objala som ju a rozplakali sme sa.
- Mel,
- Áno?
- Poďme. Zavolaj Markovi a Danielle , musíme ho ísť hľadať.
Je mi strašná zima. Je síce koniec októbra, ale tu je hrozná zima. Už dvadsať minút blúdime po lese a snažíme sa nájsť Thomasa.
- Melissa, vezmi si moju budnu. Celá sa trasieš.
Mark si vyzliekol jeho bundu a podal mi ju.
- Nevládzem!
Mia spadla na zem.
- Mia, nie. Nesmieme to vzdať. Niekde tu predsa musí byť. Melissa, stále nezdvíha?
- Nie. Dan, dúfam, že sa mu nič nestalo.
Kráčali sme ďalej a vykrikovali sme Thomasove meno. Síl nám ubúdalo, ale hľadali sme ďalej.
- Thomas!
Našli sme ho. Mia sa k nemu rýchlo rozbehla.
- Thomas? Si v poriadku? Tommy. Prosím. Thomas!
- Mia... Prepáč. Som hrozný.
Thomas sťažka rozprával. Bol podchladený. Vyzeral naozaj hrozne. Obidvaja plakali. Mia aj Thomas. Danielle zavolala záchranku.
- Tommy, nehovor tak. Hlavné je, že si v poriadku.
- Mia, ja ti nechcem ubližovať. Nechápem ťa. Prečo si ma hľadala? Som len na obtiaž. Bude lepšie...
Obidvaja sa znova rozplakali.
- Prestaň, Thomas. Nehovor tak. Nerob hlúposti. Ja ťa milujem.
Pobozkali sa. Na Thomasovi bolo vidieť, že má bolesti. Objali sa. Mia zrazu zbledla.
- Thomas, ty krvácaš!
- Kde trčí ta Danielle?
- Nie je tu signál. Thomas ty si tu mal signál?
- Uhm.
Vtom k nám pribehla Danielle.
- Máme ho preniesť bližšie k potoku. Sem sa nedostanú.
- Lenže, ako!
- Melissa, musíme sa pozhovárať.
- Áno mami?
- Volal mi pán Hamilton. Nebola si dva dni na doučovaní?
- Mami. Ach. Predvčerom...
- Áno?
- Hľadali sme Thomasa. Bol v lese a zranený. A včera sme boli za ním v nemocnici.
- Čože? Prečo o ničom neviem?
- Mami, netuším, Ale ponáhľam sa k Michaelovi.
- Jasné Mel,bež.
- Dobrý deň, pán Hamilton. Vitajte, slečna Carterová.
- Ja...chcem sa ospravedlniť...
- Všetko je v poriadku slečna. Volala mi vaša mama.
- Jaj. Takže všetko je v poriadku?
- Jasné Michael je hore v izbe. Môžeš ísť za ním.
- Mike?
- Melissa, rád ťa vidím. Dopočul som sa, že potrebuješ pomoc aj s matikou?
Rozosmiala som sa. Mike sa začal červenať. Okuliare sa mu zošuchli na kraj nosa. Vyzerl vskutku komicky.
- Slabé slovo, pomoc. Ja potrebujem záchranu. Prvú pomoc. Lebo sa ma snažia zavraždiť lineárne rovnice a lomené výrazy.
Obidvaja sme sa rozosmiali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
1ivanushka1
1. 12.decembra 2010 17:39
super
Napíš svoj komentár