Niekto to možno zažíva na svojich zápisníkoch a denníkoch. Ja ,už v tejto modernej dobe, som to zažila pri starej dávno zabudnutej pamäťovej karte.
Kúsok môjho života zaznamenaní na tejto karte.

Pesničky, ktoré som vtedy počúvala.

Fotky, ktoré zaznamenávajú udalosti a miesta na ktorých som sa vtedy pohybovala.

Krátke videá ktoré väčšine ľudí nič nepovie, ale pre mňa sú to krásne spomienky.

Sú staré tri možno štyri roky, no mne to pripadá ako celé desaťročia. Ako vzdialený sen, ktorý som vraj niekedy žila.
Vtedy som si myslela, že sa mám príšerne. Riešila som problémy, ktoré mi teraz pripadajú smiešne. No vtedy som to všetko považovala za nesmierne dôležité. A ja to neľutujem lebo vtedy to dôležité bolo. Aspoň pre mňa. Teraz to považujem za staré dobré časy. Spomínam na tie chvíle so slzami v očiach. Časom som zabudla na to zlé, a ostalo to dobré.Chýba mi to.
Ale idem ďalej. Aby som mohla po čase spomínať na staré dobré časy. Na tieto časy, ktoré mi teraz pripadajú možno zlé, ale neskôr na ne budem spomínať s úsmevom.
Spomienky sú krásna vec. Objavia sa nečakane. Možno ich privolá miesto, pesnička či fotka. A zrazu si spomeniete na niečo, na čo si myslíte, že ste už dávno zabudli. Na niečo, čo vám možno privolá úsmev na tvári.

A možno práve minulosť, na ktorú ste toľko nadávali, vám pomôže lepšie a krajšie prežiť budúcnosť.

 Blog
Komentuj
 fotka
karin147  26. 9. 2011 17:31
krásny blog a je to pravda
 fotka
silvinka111  26. 9. 2011 17:35
@karin147 ďakujem
Napíš svoj komentár