Skutočne ?
Tak prečo mám zase ten pocit. Ten už dobre známy pocit prázdnoty. Neexistuje žiaden dôvod.
Človek ktorý ma pozná len zbežne si možno pomyslí : tá musí mať dokonalý život! Vlastne aj tí, ktorí ma poznajú lepšie si zrejme myslia že som najšťastnejší človek na svete. A ak nie, tak určite patrím do prvej desiatky.
Ja sa nesťažujem. Nie som nešťastná. Určite nemám dôvod sťažovať sa. Vlastne by som mala byť vďačná. Lenže ja nie som.
Prečo ? Sama neviem. Ale ten prehlbujúci sa pocit prázdnoty je vo mne stále.
Smejem sa ale niekde vnútri to stále je a v momente keď som šťastná, to ako blesk z čistého neba príde. To neutíchajúce prázdno ma pohlcuje a mám pocit že onedlho ma úplne pohltí. Ja to nechcem. Chcem byť šťastná a smiať sa. A ja to robím. Alebo, lepšie povedané, snažím sa. A budem sa snažiť ďalej. Ak ste čakali na záver výlevy že to už ďalej nezvládnem, tak ste sa mýlili. Ja sa nevzdám. Budem sa smiať ďalej a prázdnotu vyženiem. Nech ju už spôsobuje čokoľvek !
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Silvi! Užasný blog, ako by som čítala svoje vlasné myšlienky. S tým rozdielom, že ja to dávam najavom zmenami nálad.
Silvi! Užasný blog, ako by som čítala svoje vlasné myšlienky. S tým rozdielom, že ja to dávam najavom zmenami nálad.
Napíš svoj komentár
Prestane nakoniec