Z rozhovoru som vydedukovala, že malému chlapcovi v škôlke robili zle, veľmi mu všetci ubližovali.
Myslím, že mnohí z nás to poznajú a to nielen zo škôlky. Začalo mi byť toho malého chlapca ľúto. Bol taký malý. A namiesto toho, aby si užíval bezstarostné detstvo, každý deň sa trápil. No po chvíli som k tomu malému chlapcovi pocítila obdiv.
Áno obdiv !
Nevzdal sa. Veril v zázrak. Videl padať hviezdu a tak si želal, aby mu už nerobili zle. Komu z nás by to napadlo. Veriť v zázrak. Veriť že sa to zmení.
Väčšina z nás zatrpkne. Neveríme že by sa to raz mohlo zlepšiť. Tento malý chlapec tomu veril. A bol múdrejší ako my všetci dohromady. Prianie sa mu splnilo. Teraz je šťastný, lebo mu už nikto neubližuje. Stačilo veriť. Veriť v zázrak.
Myslím že väčšina z nás ako malí verili v zázraky. No ako sme rástli, akosi sme prestali veriť . Neveríme že sa môže niečo zmeniť. Neveríme v zázraky. Možno by sme sa mali naučiť znova veriť.
Často sa sťažujeme že sme naivný. Ale čo tak naivne veriť v zázrak ?
Kto vie.... Možno sa stane....
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
muflonica
16. 8.augusta 2011 15:37
pravda. A možno niekedy stačí veriť v seba, aj v nás je ukrytá kopa zázrakov ďakujem za inšpiráciu pokračovať v dni inak
Napíš svoj komentár