iskry prebúdzajúce sa v tvojom svetri,
ich zelenkasté záblesky.
Smeješ sa ako deti pri vstupe do dómu a rozhoduješ sa,
či nechať zavreté oči, ústa, alebo srdce.
Snímaš zo mňa siluety, jednu po druhej.
Až zostane len prázdne futro bez rukávov.
Priehľadná vesta.
Proti vetru,
proti dažďu,
proti svetu.
V tme.
Prenasledujúc moje tiene na stenách
si ako nájomný vrah.
Sú to hry tmy, tiene bez svetla,
preoblečené Slnká.
Potom mi schúlený v kresle zveríš tvoje tajomstvá,
povieš mi o srdci
a celý čas plačeš ako malý chlapec.
V tme,
v tom svetri sa prebúdzaš ty
a ja zase nahá zaspávam,
nadránom sa míňame.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár