... ja som sa naháňala po oblakoch s pánbožkovými kravičkami a chytala som anjelov za nohy, keď leteli rozhadzovať margarétky.
uznávam, bola to rebélia, takto dráždiť anjelov, keď každý vie, akí sú prchkí. ale dieťa nepozná hranice ani sveta, ani fantázie a tobôž nie slušného správania.
a vždy keď letel anjel okolo, nielen nohy som sa mu dotkla, ale priamo z krídel som mu vždy uždibla kúsok peria, hlavne pre to, aby na mňa nezabudol.
vtedy ma už poznal celý svet, každý anjel sa mi zdravil a hojdali ma na páperí a plachtách, z ktorých si robili rúcha. v utorok poobede som im chodila pomáhať bieliť plátno. hrali sme sa na schovávačku a ťahali sme dažďové kvapky ponad afriku. náramne sa mi páčilo, ako sa tie kvapky mračia a rozčuľujú, ako so sebou hádžu a nie a nie sa nás zbaviť.
raz sme sa takto naťahovali s jednou kvapizňou, keď do mňa čosi narazilo a celú, takú aká som narástla, ma to odhodilo do jednej vzduchovej vlny. div som sa neutopila v čerstvom vzduchu. celá nahnevaná a mokrá som vyšla zo vzdušného mora a anjeli sa išli ušúľať od smiechu. len jeden sa nesmial a stál tam celý modrý od hanby.
najprv sa len opatrne díval, a potom sa skoro roztrhal od prepáčovania. prepáč sem, prepáč tam, prepáč toto, a ja som mu na to len kývla hlavou.
dobre, vravím si. prepáčim. veď prečo nie? nie som žiaden prchký anjelik. tak som ho pekne pohladila po zlatých vláskoch a pobozkala na čelo. bol horúci ako slnko. keď sa dosť nahanbil a namodral, odletel preč a zostal po ňom už len taký malilinký chumáčik peria. a ja som vedela, že raz si ho zoberiem za muža.
odvtedy každý môj krok smeroval ku nemu a za ním. a vždy keď som už bola na dĺžku dlane blízko, odletel o kúsok ďalej. s mojou svätou trpezlivosťou a jeho nekonečnou kondíciou sme tvorili pár, o akom ani na nebi, ani na zemi nebolo slýchať. legendy o nás kolovali a šéf anjelského baletu nám venoval celé jedno predstavenie.
malo tri dejstvá.
.
.
.
a my... dvaja... hompáľali sme sa na plachtách a žmúrili do slnka. ktosi nás ťahal za nohy a my sme iba leteli... sem... tam.... a sem... a tam....
......
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
titusik
23. 3.marca 2011 21:14
toľko citoslovies chýba v našom obmedzenom jazyku! Verím, že Krováci mľaskajú oveľa veľavýznamnejšie. Ale v našom jazyku: "páči sa mi to."
Napíš svoj komentár