až sa mi zahmlilo pred očami. cesta z obývačky smerom do kuchyne bola trpezlivá, no kľukatá a ohybná.

veci, čo sa mi diali pre hlavou boli akoby z inej galaxie. predstava, že čosi také stratím, ma donútila dať si ďalší pohárik.
to nie som ja! hovorilo mi moje vnútro a zatiaľ si moje telo nalievalo niekoľkonásobne viac ako by mohlo uniesť.
to, že dôsledky sa dostavia až o pár minút, som nečakala. plná dojmov z nenásytného alkoholu som sa vrhla do búrlivých výšin. hlava sa mi krútila, oči nestíhali vnímať moje prsty a len tak-tak som sa prinútila držať hlavu vzpriamene.
dvihla som nohu. možno mi pomôže prebrať sa.
ale ona zamierila k barovej skrinke a neohliadala sa za telom. tvrdohlavo ničila plány peknej budúcnosti, mimoriadne dlho a vytrvalo odolávala volaniu slobody po ukončení tejto sprostej negativity.


a písmo sa mi plietlo a pletilo a pletilo apotekolio....


a hlava mi padala a padla paakslamkpakaa....



jednoducho opitá dojmom z obnosených ponožiek...

 Blog
Komentuj
 fotka
kemuro  23. 3. 2010 16:36
pohárik!
Napíš svoj komentár