Smejeme sa do jarných poryvov vetra,
domy zakliate slnkom sa nám klaňajú.
Priviate oblaky zvestujú potopu.
...ľahké stopy už cítia breh...
Smejeme sa do dlaní a púšťame bublinky fantázie do vzduchu,
do včera sme nič netušili.
Kľačíme pred sebou, stláčame zem kolenami, robíme diery do sveta.
...v našich stopách sa roztápa sneh...
Medzi tvárami je vzduch, priveľa vzdchu,
nesie nás k oblohe a smeje sa nám do očí.
Nesie nás hore, kdesi k slnku.
A smiech lieta v nás ako svet, ktorý je stále okrúhlejší.
...kráčame do kopca tak, len celkom naľahko - ľahko stúpame
na modrý vrch...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár