a každú noc rátaš, koľko je na nebi hviezd.
fixkou zaznačíš poslednú zrátanú.
sedíš.
len málokto vníma tvoju odvahu vzoprieť sa hrbom ľudstva.
vystretá chytáš ramenami signály od iných.
sedíš a vlasy ti v spurnom uzle dýchajú štvordobé takty z ovzdušia.
prinášaš obety, líhaš na trávu, kde predtým spala tvoja duša.
nekonečné pohyby rúk.
uhladzujú.
omladzujú.
anténa medziplanetárneho výskumu.
a zase sedíš.
dráhy pre bežky vytvárajú šablónu nášho života.
vy, odmietnuté vretená.
vy, neobjavené dobrodružstvá.
vy, čo ste prišli na svet, ako hrudy prebytočného kameňa.
a ten sa stal uhoľným.
tak zpívám blues...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kosh
4. 4.apríla 2010 20:43
dakujem
Napíš svoj komentár