sedím na kraji sveta, no nikdy už nie sám,
niektorí to neprajú, je to pre nich iba lov,
zabúdajú - s mojimi blízkymi nádej mám.
Myslel som si, že zrejme nikdy nepoviem;
prečo čo je krásne strašne rýchlo pominie,
myšlienky a osudy v jednej ruke zovriem
a nakoniec aj posledný blbec v tieni zahynie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
11. 2.febuára 2018 01:33
Raz rozlúštim tento nezmysel.
Napíš svoj komentár