Aby každý deň len nebol tým istým iba v oblakoch, mala by prísť láske životná, čo prinúti nás dvoch srdce si otvoriť a navždy dohromady krásy zžiť. Nech rána sú ránami so snami vedľa v perine, dlho sa dívať, s úsmevom mlčať a pobozkať ju nevinne. Prichádzať za ňou a vedieť, že ona čaká práve na mňa, keď viem že nie som dokonalý, moju maličkosť si aj tak zháňa.

Myslí na na mňa s túžbou, ja ju túžbou milujem viac,
každý deň končí s myšlienkou, že chceme radšej zajtrajšok a kráčať spolu k šťastiu. Šťastie sme my, ale len vedľa seba, milujeme sa, predsa život tak žiť treba.

No opustila ma, so slovami "naša láska je už nemá". Pravda to nebola a dnes plače s vedomím, že opustila to najkrajšie a už nemôže kráčať nikam s ním.

Láska? To, čo uniká pomedzi prsty, každý aj tak nazýva láskou niečo iné.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lenochod  7. 2. 2011 12:20
No chlapec teba si vezmem raz ...romanticky princ z rozpravky...co ja viem asi sa na veci pozeras dost pateticky ...mozno to znie ze som nikdy nemilovala ...opak je pravdou..ale vsetko je to o tom ako si veci pripustas
Napíš svoj komentár