Keď sa človek pozrie na všetko to, čo je výtvorom ľudských rúk, alebo strojov, ktoré vytvorili ľudské ruky, zdá sa mu, že je silný, nič ho nemôže dostať.....
Ale nieje to irónia, keď si o sebe myslíme akí sme supermani a pritom je náš život tak krehký...?
Prečo mi práve dnes napadajú tieto myšlienky....Dnes som videla autonehodu... Vyzeralo to veľmi vážne... Nákladné auto nabrolo starú rachotinu, pretože táto nedala prednosť a vošla mu do cesty... Viete si predstaviť ten obraz...
Traja muži sedeli na krajnici, všetci v zjavnom šoku, jeden mal okolo hlavy obväz, štvrtého práve odvážala záchranka, typujem že spolujazdca vodiča, pretože na tej strane bolo auto poškodené najviac...
Moje pocity v tej chvíli sa mi len ťažko opisujú. Prvé čo mi napadlo bola modlitba k Pánovi, aby sa postaral o týchto ľudí a pomohol ich utešiť...
Moja otázka po dnešnom dni znie:
Aké pocity majú ľudia pri stretnutí so situáciou akej svedkom som bola ja? Prežívajú to aspom podobne ako ja? A ak áno, prečo stále riskujú svoje životy tým, že lietaju ako blázni, jeden druhého na ceste nerešpektujú a ohrozujú nielen seba, ale aj všetkých ostatných?
Dnes, v dnešnom svete, si ľudia neuvedomujú cenu života a ako ľahko sa oň dá prísť... Neuvedomujeme si tú ťažkú cestu vzniku života, ako sa spájala molekula k molekule, až kým sme sa nenarodili do náručia milujúcich rodičov na toto krásne miesto pod žiarivým slnkom zvané SVET, avšak, bohužial, miestami plné arogancie a sebeckosti, agresivity a nenávisti, aby sme každý deň stretli človeka ako by nám to najlepšie vysvetlil Ján Kostra...
Ale pokúsme sa kvoli sebe, všímať si aj to, že miestami je toto miesto prežiarené láskou a šťastím a preto sa oplatí dávať si na svoj krehučký živôtik pozor....
Prosím, urobme niečo pre seba a buďme opatrnejší.... Opatrnosti nikdy nieje dosť...
+ venovené ľuďom ktorých poznačilo nešťastie, ale napriek tomu nestrácajú nádej....
Veľa šťastia, držím vám palce...
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
m1k3
22. 10.októbra 2008 22:41
Very good. Btw sedadlo spolujazdca sa práve preto volá aj sedadlo smrti, lebo je najohrozenejšie.
2
Velmi pekne ... a pravdive !
Pozorujem to kazdy den, cestou do/z prace. Bezohladnost a agresivita obzvlast na cestach uz dosahuje kriticke medzu. Vela soferov si bez problemov predbieha a vobec im nevadi, ze protiiduce auto sa musi stahovat az na krajnicu. Vsetci sa ponahluju a neprimerane riskuju...
Lenze to je len jednostranny pohlad na situaciu. Je to ako jedna velka retaz. Ak by sme cely cas dodrziavali dopravne predpisy ( neprebiehali nakladne auta, ktore idu po hlavnom tahu 70 km/h a ktore dostali STK asi uz len zo zvyku ) ale chodili do prace neskoro ? Existuje sef, ktory by to akceptoval ? Pochybujem. Doba sa zmenila. A ja myslim, ze lepsie to uz nebude ...
Pozorujem to kazdy den, cestou do/z prace. Bezohladnost a agresivita obzvlast na cestach uz dosahuje kriticke medzu. Vela soferov si bez problemov predbieha a vobec im nevadi, ze protiiduce auto sa musi stahovat az na krajnicu. Vsetci sa ponahluju a neprimerane riskuju...
Lenze to je len jednostranny pohlad na situaciu. Je to ako jedna velka retaz. Ak by sme cely cas dodrziavali dopravne predpisy ( neprebiehali nakladne auta, ktore idu po hlavnom tahu 70 km/h a ktore dostali STK asi uz len zo zvyku ) ale chodili do prace neskoro ? Existuje sef, ktory by to akceptoval ? Pochybujem. Doba sa zmenila. A ja myslim, ze lepsie to uz nebude ...
3
Máš úplnú pravdu , ja som tiež vodič a vidím , aké to niekedy na cestách je ... ľudia neohrozujú len seba ale aj iných ľudí na cestách a takto zomrú každým rokom 10 - ky ľudí ... len za to že sa ponáhľali ....
4
musim suhlasit..
a u nas na gympli sme to mali takmer pravidelne kazdy tyzden, kedze je situovany vedla frenkventovanej krizovatky..
nastastie malokedy nejake vazne
a u nas na gympli sme to mali takmer pravidelne kazdy tyzden, kedze je situovany vedla frenkventovanej krizovatky..
nastastie malokedy nejake vazne
Napíš svoj komentár