Tisli sa mi do očí slzy, pretože som porozumela jeho slovám. No áno, on nikdy nepovedal, že to nebude bolieť. Videla som odhodlaný výraz v jeho tvári. Presvedčenie, ktoré pramenilo z jeho srdca. Žil tým, bol iný, ale nikto ním neopovrhoval. Aspoň som si to myslela, kým som sa nedozvedela pravdu.







"Neboj sa byť originálna," a jeho slová sa ozývali v mojej hlave ako prísľub niečoho, čo môžu mať iba vyvolení. Povedal to, čo som nechcela počuť. Neboj sa. Ako som sa nemala báť? Byť originálny bolelo, pretože málokto chápal originalitu. Keď sa niekto od toho druhého líšil, bol to čudák... Nikto nechce byť na kraji spoločnosti. Chceme byť chápaní a milovaní. Ale ako byť chápaný, keď svet vidíme inak, ako tí ostatní? Alebo, žeby sme si to iba mysleli? Používame iné slová, inak to štylizujeme, ale cítime to isté?


Ako sa nemám báť? Ako sa zbaviť strachu, že moja originalita bude mať odozvu? Že ma pochopia? Nechcela som nič viac, iba aby sme kráčali v tých istých vodách. Aby som do svojich textov dala seba a aby ostatní povedali: "Viem, čo cítiš, cítim to tiež."


Akoby mi čítal myšlienky. Uprene sa na mňa pozrel. V očiach sa mu zrkadlil odraz celého sveta. On vždy vedel, čo má povedať. Bol vyrovnaný, tak odlišný odo mňa. Vedel, kde je jeho miesto a vždy si šiel za svojim cieľom.



zdroj obr.


"Vždy keď niečo chceme, musíme byť vedomí toho, že o niečo druhé prídeme. Je len na tebe, kde máš priority. Či to, čo chceš, chceš z celého srdca alebo chceš vyhovieť druhým. Hovoriť, čo chcú počuť, písať texty tak, ako si myslíš, že to chcú oni. Keď je to tak, rovno to vzdaj, nemá to cenu. Vyhovieť im nevyhovieš a aj seba zničíš. Ak chceš byť originálna, daj do toho seba a ukáž ľuďom, čo cítiš bez ohľadu na to, či to oni chcú počuť. S ostatnými ťa spája tvoja stratenosť. To, že sa cítiš sama aj uprostred davu, to, že si myslíš, že ťa nikto nepochopí, je to, čo ťa s ostatnými spája. Všetci sa cítime stratení, iba málokto si to prizná. Porozumejú ti vo chvíli, keď to nebudeš robiť pre nich, ale pre seba. V tom tkvie originalita."


Vzdychla som si. Nechcela som mu rozumieť, pretože to by znamenalo vzdať sa toho, koho som vytvorila, v prospech toho, kým som bola v skutočnosti.


 
"Príde čas, keď to pochopíš a neostane miesto pre strach zo zlyhania. Už nepôjde o to, či zlyháš, či texty tvojich piesní budú predávané, ale pôjde o to, že to miluješ. Láska nás vo všetkých smeroch robí originálnymi."


Niektoré veci sa nedajú vynútiť. Môžu vám o nich hovoriť, ale treba na nich dozrieť. Ja som to pochopila iba časom. Slzy nie sú prejavom slabosti či priznaním porážky, slzy sú prejavom toho, že sme sa vzdali čohosi zo seba, prejavom šťastia a smútku celkovo nad životom.


Do svojich textov dávam to, čo cítim. A kto mi neporozumie a odvrhne to? Nikto nepovedal, že mi každý porozumie. Ale sú ľudia, ktorí ma chápu a to ma robí silnejšou, pretože viem, že v tom dave nie som nikdy úplne sama. Niekde bijú srdcia v rovnakom rytme, ako to moje a to je niečo, čo sa slovami nedá opísať.


On bol geniálny, pretože vnímal veci inak a dokázal ich vliať do slov. Nešlo o snahu byť originálny, ale o to, ako videl svet a ako dokázal ovplyvniť svojim životom ostatných.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár