Musím zažiť zmenu, inak sa unudím k smrti...

Neviem, čo sa to vlastne deje, no v poslednej dobe len tak prežívam dá sa povedať. Vstávm neskoro, najem sa, niečo navarím, sadnem k pc, pošlem životopisy na ponuky práce, v ktorých spĺňam podmienky a ktorá práca by ma mohla baviť, niečo popracem, umyjem riad a zase len sadnem k pc a presedím tu celý deň. Prípadne idem na nejaký pohovor, kde ma aj tak nevezmú. Ak chcem ísť von, nikto nemá chuť ani čas.

Predtým sa to nestávalo. Predtým som mala hektické dni. Škola, brigáda, plávanie. Plávať som teraz nemohla, bola som chorá. No proste neviem ako ubehol deň. Teraz? Čakám, kedy príde večer. A prečo vlastne čakám na večer? Veď, keď pôjdem spať, na ďalší deň ma čaká úplne to isté...Dookola. Predtým som nevedela, čo je nuda. Nudím sa vlastne len posledný týždeň, no už to neviem vydržať. Normálne mám chuť vyskočiť z vlastnej kože. Zrejme urobím veľké upratovanie doma, aspon uvidím výsledky svojej práce. Aj tak to neurobí nikto za mňa.
Teraz poznám celodenný program v telke. Predtým? Som nevedela ako telka vyzerá. Potrebujem zmenu. Jednoznačne. Práca by mnohé zmenila. Potrebujem niečo robiť, niečo čo by ma napĺňalo, aby som videla, že robím niečo, za čo si aj zaslúžim peniaze. Takto to ďalej nemôže ísť.


Ešteže bráchovi chutí to, čo uvarím...

 Skutočný príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu