Týmto pravidlom sa riadim vlastne už odvtedy, čo som sa naučila rozprávať. Vždy som bola úprimná, ak som niečo chcela, povedala som to. Ak som cítila alebo videla v niečom nespravodlivosť, musela som to dať všetko na pravú mieru. Darmo. Som už raz taká, stále si poviem svoje. Či je to už milá alebo nemilá pravda. Som toho názoru, že stále vyjadrím svoj názor.
Podľa mňa by nikto nemal niečo dusiť v sebe, ono to vlastne nie je na nič dobré, Pretože ak si nebudeme stáť za svojim, veľmi ľahko sa môže stať, že nedosiahneme to, za čím si ideme alebo nám to jednoducho vyfúkne niekto šikovnejší a rýchlejší.
Som prostoreká a mnohokrát mi to pomohlo. Presadila som si tak svoje. Myslím, že ak povieme to, čo máme na srdci, nič tým nestratíme. Veď len vyjadrujeme svoje myšlienky. No zase aby som bola úplne úprimná, sú chvíle, keď si aj ja radšej kusnem do jazyka, no to ide o extrémne situácie, ktoré si mlčanie vyžadujú.
Niekedy som až príliš prostoreká, to sa niektorým ľuďom nepáči, no taká som sa narodila a nemienim to meniť! ! ! Takúto ma mnohí poznajú, ak by som to zmenila, už by som to nebola ja a tak sa teda ani meniť nebudem.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
chicalavativa  8. 9. 2009 13:49
preto máš aj jazyk,aby si nedržala hubu, nie? aa ano mas pravdu..zbytocne je dusit vsetko v sebe..aj tak raz v hneve to vyjde von
 fotka
shelia  8. 9. 2009 13:54
@chicalavativa preto to radsej poviem hned vsetko na rovinu, v hneve by to mohlo tomu dotycnemu este viac ublizit
 fotka
katka25  15. 9. 2009 13:52
nuž,ja tiež rada poviem svoje...a niektorým ľuďom sa to moc nepáči...
Napíš svoj komentár