Prečo vždy veríme len ilúziám?

Všetko začína tak nevinne. Narodí sa malí drobulinký človiečik, o ktorého sa treba starať, lebo sám by neprežil. Potrebuje všetko, opateru a lásku. Ešte nevie čo z neho vyrastie,jeho charakter sa práve vytvára. Je pravda, že niektoré vlastnosti sa dedia, ale hlavnú úlohu zohráva okolie, rodina, to čo sa okolo nás deje, zážitky, reakcie ľudí, ktoré sa ho dotýkajú...

Celý jeho svet je jeho rodina. Dom, v ktorom žije, mama a otec, ktorí sú s ním stále, každučkú chvíľku jeho života. Od nich sa všetko naučí, naučí sa žiť, prežiť. Počúvaním nežného hlasu rodičov začne aj on rozprávať, vyjadrovať svoje potreby a túžby. Začne chodiť a pýtať sa. Mama a otec, oni sú dokonalí, nikdy sa nemýlia, majú na všetko odpoveď, sú mu oporou a nikdy ho neopustia.

Škôlka je nový svet. Kamaráti. Je obkopený mnohými ľuďmi v jeho veku. Niektorí sa mu páčia iní menej. Začne sa s nimi porovnávať, preberie nejaké ich správanie, súťaží o to kto je lepší v tej alebo tej hre. Je bez rodičov a vidí novú autoritu - učiteľku. Väčšina detí prichádza do škôlky s plačom, ale skôr či neskôr sa mu tento svet zapáči.

Už pozná svety dva: rodičovský, zázemie a svet kamarátov, kde sa môže presadiť a zabaviť. Oba sa mu páčia. S kamarátmi je šťastný, je s nimi sranda a vždy sa dá niečo vyparatiť, no k rodičom sa vždy vracia s radosťou, predsa len sú dokonalí, jeho ochrancovia.

Prvý deň v škole je slávnostný, drobček začína púť študovania. Niektorí sú pomalší, iným sa v škole darí lepšie, no prvý stupeň zvládne každý bez väčších ťažkostí.

Piaty ročník, viac učiteľov, ťažšie učivo...no i vytváranie tuhších priateľstiev, banálne problémy brané s veľkou vážnosťou. Postupne začína odhaľovať aj iné zákutia života, prvé lásky a rodičia sú daní do úzadia. No nie len to. Začína zisťovať pravdu...pravdu, že rodičia nie sú dokonalí a to čo hovoria nie je sväté.

Puberta. Kapitola sama o sebe. Tie problémy, tie myšlienky, tie beznádejné stavy a stavy šialenosti Rodičia sú zadupaní dôležitosťou kamošov. Partie a tie výlety, na ktorých sa dejú rodičomsanepáčiace veci No i škola a buzerovanie učiteľmi, známky, písomky, skúšania...Skúšky, stredná škola. Snaha odhaliť zmysel života, dôvod nášho bytia, zapíjanie neúspechov aj úspechov.Skúša všetko...všetko nové.

Pred nami sa otvára svet, ale je ten svet dobrý? Nieje skazený? Náckovia, hlupáci, bitkári, tyrani... Policajti, razie... Zrady, ohováranie, podrazy od najlepších pritelov. Komu môžeš veriť? Nájde sa niekto.

Rozhodovanie kam pôjde ten nezaradený človek na výšku. Pôjde tam vôbec? Čo chce po zvyšok života robiť? Akú prácu si vyberie?








Všetko sa zrazu stalo čiernym. Tento svet sa mi už nepáči! Kde je ten z môjho detstva? Už tu vážne nie je? Nenávratne stratený, živý len v spomienkach. Musím sa zmieriť s tým čo tu po ňom ostalo. A musím z toho vyťažiť čo najviac čo sa dá. Čo najviac dobrého, čo najviac pozitívneho. Nabrať energiu a silu a vykročiť do sveta dospelých. Do sveta intríg a zloby.

Nájdem si kúsoček zeme, kde dopadajú svetlé a krásne lúče slnka a na ňom budem žiť. Vezmem si ho so sebou všade kde pôjdem starostlivo zabalený a hoci naňho aj niekedy zabudem bude tam a možnosť, že ho znova objavím nieje až taká malá
Vezmem si naňho ludí, ktorých milujem a budeme mať detské šťastie v škatuľke...

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu