Na okno silné zaťukanie,
Zavraždilo moje zdravé zmýšľanie
Zaťukanie do depresívneho zmýšľania
Znamenal koniec ďalšieho snívania.
Návrat do reality,
Zamknutá do kovovej truhly,
Prikrytá najhebkejším hodvábom
Už len výkrik do tmy s najväčším problémom,
Bolesťou.
Tá moja pani depresie
Nezjaví mi nič veselšie
Pohojdáva ma nad hlbokou priepasťou,
S nevynechanou krutosťou.
Naznačujúc.
Smrť.
„Ó pani moja!
Cítim na tele vietor smrti
Kľaknem si pred tebou na kolená
A vybozkávam ti ruky.
S čírej vďačnosti.
Už vidím anjelov smrti
Nikto viac ma nevytiahne z tejto potopy.
Sľubujem!
Nevrátim sa do toho raja,
Začiatku a konca,
Do toho veľkého kraja
Je len začiatok konca.
Nazývaný.
Život.
Cítim chlad,
Naznačujúc koniec, ten poklad.
Ďakujem pani moja
Už som si zase svoja.
Ešte raz si kľaknem
Uctievam ťa.
Tvoja krása, ňou nad sebou vládnem.
Nič len, Milujem ťa!
Zbohom svet
Zbohom večný smútok.
Tak zbohom ešte dnes!
Je to dobrý skutok.“
Na okno silné zaťukanie.
Už žiadne ohlásenie.
Vrana odlieta na cintorín,
Kde odpočívajú myšlienky.
Sleduje len náhrobky.
Tam kde duch pani máva,
Tam tá pani naveky spáva.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
gothicpoethic
21. 7.júla 2009 16:48
Máš to zbytočne dlhé a mnohé metafory sú klišé.
Napíš svoj komentár