Predchádzajúca časť: 5. časť

Nikdy si sa nepovažoval za iného ako ostatní. Teda, to si mi povedal, keď sme raz spolu boli spolu v noci von, lebo sme ani jeden nemohli zaspať. Považoval si sa za múdreho aj hlúpeho a tak ti to vyhovovalo, lebo že vraj si aspoň chápal, o čom spievajú v niektorých pesničkách. Videl som ako si často bral veľa vecí s nadhľadom. Niečo čo ti bolo predtým proti srsti, ti na druhý deň celkom vyhovovalo. Napríklad ak sme raz išli na zábavu a ty si tam ohromne nadával, že to nie je nič pre teba, na druhý deň keď sme sa išli flákať, povedal si mi, že to bolo fajn a dokonca verím, že by si nadával, keby si to nezažil. Chýbala by ti nejaká druhá strana mince alebo ako by si to nazval. Možno si potom aspoň vedel, čo chceš a čo nechceš, kde chceš byť a kde byť nechceš. Toto bola asi tvoja chyba. V podstate si sa celkom vyžíval v tom, keď si sa cítil mizerne. Ale nikdy práve vtedy, keď si sa tak cítil. Skôr až keď si si uvedomil, že aj to patrí k životu.

Bol si dobrý kamarát, aj keď si mi veľa krát liezol na nervy kvôli tomu, že si vyťahoval tému, ku ktorej som ti už nemal čo povedať. A ani ty si nemal čo povedať, iba si sa chcel o tom stále rozprávať, ako keby ti to malo pomôcť. Keď som o tom rozprával Lucii, povedala, že podľa nej si patológ. Pozdravuje ťa a aj keď nevieš, kto to je, dúfa, že sa ti vráti pamäť. Prezradím ti, Lucia je moja priateľka a dúfam, že sa s ňou ešte raz zoznámiš, aj keď lepšie by bolo, keby si sa nemusel.

Bohužiaľ, musím odcestovať. Preto ti píšem tento list, lebo asi sa najbližší rok nestretneme. Moja teta v Írsku ochorela, jej deti s ňou už nebývajú a... s Luciou sme sa rozhodli, že jej pôjdeme pomôcť. Skúsime sa tam zabývať a dúfam, že si tam nájdeme nejakú prácu. Odvtedy ako som sa rozhodol prerušiť školu som chcel odísť a teraz mám šancu. Pošleme ti pohľadnicu.

Ak by som mal spomenúť ešte niečo, čo považujem za dôležité v tvojom živote, tak je to Sofia. Mal si ju dosť rád a ak mám pravdu povedať, zmenila ti život asi najviac. Ona je tá téma, ktorá mi dosť liezla na nervy a zdalo sa mi, že aj tebe. Rozhodne ju skús kontaktovať, som si istý, že sa už dopočula, že si stratil pamäť, tak možno si zas budete rozumieť trošku lepšie.

Dúfam, že sa čoskoro budeš cítiť lepšie a vráti sa ti pamäť.


Tvoj kamarát Michael

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár