Môj "zivotopis" :))

Ked prsalo, mrholilo, zabiatko sa narodilo...,ale to nieje moj pripad. Ja som po prvykrat uzrela svetlo lampy v porodnej sale v Bratislave, v jeden horuci den 29.juna pred strnastimi rokmi. Dlhoocakavane a vytuzene dietatko, (ktore prislo na svet o mesiac kor ako malo) splnilo davny sen svojim laskyplnym rodicom. Rodicia mi chceli dat meno Jessica, ale nakoniec sa nastastie rozhodli pre Alexandru. No, cakalo ich nemile prekvapenie. Po prvom vysetreni pan doktor povedal, ze sa mozno na tomto svete dlho nezdrzim, koli silnemu zapalu pluc. Supli ma do inkubatora a musela sim sa z toho dostat. Kedze som vytrvala bojovnicka vyliecila som sa a som tu medzi Vami. Ked som prvy raz prisla domov, bola som tae male, ruzove nic s jednym parom ruciciek, dokonca aj noziciek i ked dosial zavela nestali, kedze stat sa na nich este nedalo, take boli neiste a denglave, a chodza, ojojooj stou len bolo trapenia. V noci som budievala rodicov nech ma drzia za rucicku aby som nespadla pri prechadzke po byte. Ani by ste neverili kolko som mala roboty! ked som sa neucila chodit, spala som, ked som nespala, ucila som sa sediet alebo som jedla, alebo robila malbu kremom znacky NIVEA. Ano, stalo sa aj take, ze rodicia vykladali nakup v kuchyni a ja som zatial vymalovala obyvacku kremom. To bolo radsoti! Po vysloveni mojho prveho slova "tata", naucila som sa sediet, chodit a jest samostatne, zacala som navstevovat skolku. Uz od prveho dna straveneho v tejto čarovnej budove som vedela, ze je to nieco pre mna a davala som to patricne najavo tym, ze som odmietala ist domov. Domov som nosila nove obrazky a recitovala basnicky co som sa naucila. V skolke som spoznala nieco, co som doposial nepoznala - "zalubenost". Dobre sa pamatam na svoju prvu "lasku", ktoru dodnes vidavam...Pani ucitelky s nami chodievali na prechadzky, na dvor, do sauny i na plavaren. Plavaren- to je to nadherne miesto kde sa mozete poriadne vysantit a vybit prebitocnu energiu. Na plavarni svom prejavila svoj skrity talent a cit pre plavanie. Vtedy som uz jeden sport vyskusala-tancovanie. No tanec som zanechala koli necomu, co sa mi vtedy viac zapacilo. Plavanie sa postupne stalo pre mna kazdodennym ritualom, radostou a laskou. Spociatku to bolo len hladanie umelych rybiciek vo vode, no neskor som to zacala brat vaznejsie a po trvrdej a usilovnej praci sa dostalvili i prve uspechy. Po siedmich rokoch mojho ubehaneho zivota, narodila sa moja sestrulienka- obrovsky urevanec. Ta nam vsetkym teda davala zabrat! raz mi rodicia dokonca koli starostiam s nou zabudli dat jest! ale zvladli sme to...Ked sa narodila, zacala sa nova etapa mojho zivota, v ktorej novu ulohu hrala skola. Ani som sa nenazdala a v stvrtej triede som robila prijimacky na gymnazium a do triedy s rozsirenym vyucovanim nemeckeho jazyka. Do nemeckej triedy som spravila prijimacky ani neviem ako, no na gymnaziu som skoncila prva pod ciarou. Moje znamky sa podobali na slniecko. Same jednotky ak neratam dvojku z citania a trojku z matematiky. Zial bohu, aj slniecko raz prekryju mraky a vsetko pekne sa raz skonci, nuz skoncili sa aj "jednotkarske" casy a k jednotkam pribudali aj ine znamky. Odvtedy sa ma mamina pyta, ci chcem umyvat zachody, alebo doji kravy... Ale ja mam ine plany. ,,Ked budem velka bude zo mna ucitelka!" Ha-ha! To urcite nie. Viete si ma predstavit ako vysvetlujem slovencinu nechapavemu dietatku a na cele mi uz tecie pot od zurivosti? Mate pravdu, ani ja nie, a preto pojdem na gymnazium a potom na vysoku skolu kde budem studovat pravo a stane sa zo mna vynikajuca pravnicka. Prestahujem sa do Australie a tam ich rozbijem! Ano, su to pekne sny, ale ci sa stanu skutocnostou je len na mne. No zatial sa este musim sustredit na moj posledny polrocik na zakladnej skole. A potom sa vidam na strastiplnu put zivota. DRZTE MI PALCE!!!

sAšuLkA ,,,sMile69,,,saša,,, peace and love 4 all!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu