..smrť nebola taká ako som sa jej vždy tak obávala. Bola..bola iná. Nikdy som si ju takto nepredstavovala. Keď som umrela, nikam som neodišla. Teda aspoň mne to tak pripadalo. Stále som bola pri nich, pri rodine, priateľoch - pri ľuďoch na ktorých mi záležalo. Len oni ma nevideli. Mohla som na nich kričať, či volať hodiny, nepočuli ma, nevideli. Druhá strana, bola taká.. smutná ?? je to ozaj to správne slovo. Neviem. Viem len to, že som tam bola sama a nik oný okrem mňa. Áno bolo to tak. Pamätám si. Bolo to tak dávno.. umrela som tak dávno a stále som tu sama. Už mi to nepripadá ani čudné, zvykla som si. Rada sedávam na lavičke, na námestí, keď sneží, či prší. Ľudia majú rôzne nálady, myšlienky či pocity. Cítia chlad, či teplo. No ja nie. Ja už nie som človek. Umrela som. Tak dávno.


 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár