Téza na tézu na dokument na poviedku o úvahe o téze o subtilnom zážitku, spomedzi tých piatich kíl papierov, ktoré sa mi tu váľajú po zemi, zmes štyroch jazykov a niekoľkých storočí, hovorím si, že je tuším aj možné, že niečo z toho všetkého na mňa malo nejaký dopad. Buď som to ja, alebo všetci symbolisti boli blázni, ale psychické choroby sú ako domino, jeden debil vrazil do druhého a nakoniec ľudia robia veci, o ktorých si mysleli, že by ich nikdy neboli schopní...
A preto s nimi občas riešim ich problémy, o polnoci dávam cigarety, niekedy vypínam telefón a inokedy bojujem (imaginárnym) klobúkom, aby som sa po tom všetkom mohla vrátiť k ľuďom, ktorí ma nikdy neprekvapia, a užívať si každé jedno slovo, stabilitu a ten pocit, že kým sme spolu, všetko je v poriadku.
Dobrodružstvá a príbehy veľkomesta, nekonvenčné, ale predsa úplne obyčajné, nechať sa vyhodiť z taxíka, hľadať otvorené palacinkárne o štvrtej ráno, spievať na uliciach, japonské reštaurácie a iné.
Pomaly sa učiť žiť bez tých, ktorí sa už nevrátia a bez ktorých to nikdy nebude mať takú atmosféru, ako kedysi.
A niekedy aj rozprávať. O tom všetkom. A ešte o Mendelejevovej dcére.
A nikdy nezabúdať na tú krásnu vec, že ucho nikdy nie je väčšie, ako hlava.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jogurtovakultura
19. 1.januára 2009 21:18
moja milovaná Šárka a nikdy nezabudnuť aj na to, že stratiť sa v stratenom svete aj tak nie je možne, mínus a mínus dá plus
Napíš svoj komentár