16.02.2006 Štvrtok

Čo sa zlomilo? Môžu sa zlomiť city? Ak áno, stalo sa, ak nie, stalo sa. Jeden deň je horší než druhý. S Evou si už tretí deň píšeme listy a Ondrejovi som taktiež jeden načmarigala. S Andreou si zachovám kamarátstvo a Karin, tá prvá s naj. priateliek ma zradila tým najhnusnejším spôsobom. Som jeden z tých ľudí, s ktorými nechce mať nič!

Ďakujem. Mohla to povedať do očí a nepretvarovať sa... Nehrať na mňa druhú rolu. Ako dobre jej ide ohováranie. Skvelo. Aj vlastné priateľky podráža. Dokonca aj terajšie.

Lenže ja som si zachovávala svoj detský ideál. Svoju rozprávku, svoju vtedajšiu najlepšiu priateľku. Svoju hlúpu naivitu. Som naivná, hlúpa Sára, ktorá toho má dosť, ktorá mala strašný deň a ďalšie kusnutie na ruke. Asi som psychicky labilná a veľmi bolí to moje rozbité zrkadlo.

Jediné, čo ľutujem, že svoju dušu neviem zahodiť. Škoda, lebo ja ju už nepotrebujem. Stačil by smeťák.

Ach, Bože môj, pomôž mi!!!

Sára®

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár