Daj si facku, Sango!

Áno, áno, daj si facku!
Sprostá si a sprostou ostaneš.


Je to zvláštne, keď máte asi 17 a stráááááášne ste platonicky zamilovaný do človeka, ktorý je síce váš kamarát ale predsa len nikdy nebude ten vzťah iný. A dosť to bolelo, keď sa jedného dňa vyparil. Ale Sango vtedy dala hlavu hore, že nebude predsa len uplakané decko a dospelo pôjde ďalej.

Spravila som vtedy takú hlúposť, strašne som si priala, aby som ešte stretla niekoho, aspoň trošku ako bol on. Nepočítala som s tým, že sa nám tie naše sny a priania občas aj splnia. Po takmer šiestich rokoch, sa náhodou, veľmi nenápadne vplýžil do života istý mladý pán.
Až po mesiacoch som si uvedomila, koho mi tak pripomína. Rovnaké povolanie, rovnaký štýl, dokonca rovnaká výška a podobná váha, len oči má hnedé. A krásne sa smeje a ...
Bolo by to dokonalé, kebyže sa mi neobjaví do síce tak strašne izolačkou oblepeného vzťahu, ale predsa len vzťahu.
A koreň celého tohoto trápneho výlevu je, že neviem čo mám robiť. Nebavia ma hádky, doťahovačky, večné zazeranie, nebaví mi byť smutná. Viem, čo by som mala spraviť, ale som tak tupá, že to spraviť neviem. Bojím sa, že o mesiac si uvedomím, že to bola hlúposť, ktorý nebudem vedieť zobrať naspäť. A 4 a pol roka, to nejde len tak zahodiť za hlavu. Neviem si predstaviť, žeby som toho môjho izolačkového kráľa už nikdy nevidela, neviem si predstaviť, žeby bol bezomňa. Ale viem si predstaviť, že ja som bez neho. Možno, že sa objavil ten "starý známy" je len znamenie, že je čas skončiť snažiť sa prinútiť niečo, čo poriadne nefungovalo, aby bežalo ako hodinky. Alebo je to možno len nejaká vydrbaná nástraha (It´s a trap!), ktorá ma takto hnusne skúša.
Tak teraz chodím jak múmia a cítim sa rovnako, ako keď som mala tých 17.

A pointa tohoto trápneho blogu? Všetci moji kamaráti sú zároveň aj kamaráti Izolačky takže im to nemôžem povedať, že som stretla niekoho nového a mne z toho začína preskakovať.

Sláva ti, anonymita internetu!

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu