Volajú ju Clara. Je tá najlepšia, tá najmúdrejšia, tá najkrajšia. Bez jednej jedinej chyby, bez tajomstva. Nikto jej nikdy neublížil, nič sa jej nestalo. Bude šťastná do konca svojho života? Alebo predsa bude mať nejakú chybu alebo tajomstvo?

„Nie, mne sa nechce ísť do školy! Prečo tam musíme chodiť?“ Spýtala sa Clara svojej mamy.
„Lebo si teenagerka, a musíš tam chodiť.“ Chladno odvetila jej mama.
„Dobre, už idem.“ Povedala po desiatich minútach plných mučenia.
Dala sladký bozk na líce svojej mame a vytiahla si mobil. Priložila si ho k uchu a po dvoch zvoneniach sa jej v uchu ozval ženský hlas.
„Áno?“
„Caroline, pred školou si ešte musíme zaplávať! Stretneme sa na pláži, približne za desať minút?“ Povedala Clara, asi stále rozzúrená.
„Okej, ale čo sa stalo?“ Povedala prekvapene Caroline.
„Potom ti poviem.“ Povedala Clara a zložila. Vydala sa na cestu k pláži.
Slnko dnes, ako každý deň, pražilo na Californské pláže. Piesok bol teplý, more osviežujúce. Clara sa vyzliekla do plaviek a ľahla na piesok. Netrvalo dlho a už pri nej stepovala Caroline.
„ Čo je také dôležité, že práve teraz musíme ísť plávať?“ Povedala naštvaná Caroline.
„Škola? Vieš, že som múdra, ale potrebovala som vodu.“
„Chápem ťa.“ Odpovedala Caroline. Aj ona sa vyzliekla do plaviek a spoločne sa rozbehli do vody. Obidve skočili rybičku.
„Aha! Mami, tam sú morské víly!“ Povedalo malé dievčatko a ukázalo na časť vody, kde boli práve Caroline s Clarou. Clara sa zľakla, a tak zamierila ku dnu. Caroline je nasledovala.
„Linsy, mala by si prestať pozerať rozprávky. Potom blúzniš.“ Hovorila jej mama.
Caroline vyšla na povrch a ukázala, aby prišla aj Clara.
„Mali by sme si dávať lepší pozor, na tie chvosty! Potom sa musíme stratiť pod hladinou.“
„Ja viem, ale tiež nemôžem za to, že sme morské víly. Ja som po tom netúžila, ani neverila.“
„Ale teraz už veríš.“ Povedala Caroline.
„Teraz už áno.“
Clara sa nadýchla. Strčila hlavu pod vodu, potom k tomu pridala aj chvost a vydala sa na pozorovanie modrého mora. Caroline sa k nej pridala. Po hodine keď vyšli z mora, Caroline hodila, len tak z brucha otázku:
„Už si niekomu povedala, čo si?“
„Nie, ani to nepoviem.“ Povedala odmerane Clara.
„Ani svojej mame?“ nedala sa Caroline.
„Rozhodne nie. Ešte by ma poslala ku psychológovi. A to ja nechcem.“ Povedala smutne Clara.
A tak sa vybrali na cestu do školy.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
violinkenneth  1. 2. 2014 18:26
 fotka
sandrusa2000  1. 2. 2014 18:49
@violinkenneth na želanie, aj tebe, keď chceš
 fotka
violinkenneth  1. 2. 2014 19:09
Jú! Ja by som chcela niečo o tajnom kulte, kde sa všetci členovia počas novu zmenia na beštie, ktoré sa navzájom požierajú!
 fotka
sandrusa2000  1. 2. 2014 19:14
@violinkenneth Môžem skúsiť, ale nie hneď, teraz toho mám trošku viac potom ti pošlem ts-ku
 fotka
violinkenneth  1. 2. 2014 19:20
Dikísko
 fotka
sandrusa2000  1. 2. 2014 19:21
@violinkenneth Niet začo
Napíš svoj komentár