Len na chvíľu, povedalo si.
Výhonky z neho mi prerážajú hruď.
Ospanlivé city si zdriemli.
Iba na chvíľu, povedali mi.
Teraz v sebe nahmatám len letokruhy.
Čím som, kým som?
Preberám sa príliš neskoro,
stal sa zo mňa strom!
Kričím, no je to iba šepot
lístia v korune mojej pýchy,
ZDREVENELA SOM!
Moje putá k tebe ma zviazali
a stali sa koreňmi tak hlbokými,
že môžu piť vodu tvojich spomienok.
Všetky tvoje dotyky ma premenili.
Každý jeden ma znehybnel.
Tvoje čiastočky ma otrávili.
Kde som, čo som?
Teraz sa už nesmiem pohnúť!
Ruky sa trú o seba
v trúchlivom vŕzganí,
nerozumieš mojim slovám,
pretože SOM STROM!
Nainfikoval si ma spánkom
plným jedovatej celulózy.
Stvrdlo najprv srdce, pľúca i rozum.
Zastavená v raste, predsa musím rásť.
Nedobrovoľne spriahnutá,
no mojou družkou je zem!
Kto si, prečo si?
Slzy z miazgy nezotrel si.
Konáre-ruky nepohladil si.
Ale držíš v ruke sekeru.
Zotneš ma na Kvetnú nedeľu.
Veď som iba STROM.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sajuri007
24. 4.apríla 2011 08:34
Zas Ti komentujem, ale čo by som pre teba nespravila Ako biologička by som ti povedala, že tvoj cievny zväzok stromový teda xylém a floém nesmú byť dosť silné, ak sa dajú zonúť sekerou zas moje umelecké cítenie
Napíš svoj komentár