Skutočný príbeh zo SNP!

Dedo už dlho nežije, ale dokiaľ tu bol tak viem že raz za čas spomenul SNP a to ako sa ho velmi dotklo. Malo kedy o tom hovoril, možno preto čo v nom zažil a tak. Možno bolo krvavé, a asi aj bolo lebo tam kde bol sa odohrávali jedny z najdvrdších bojov - strečniansky priesmyk.

Takže môj dedo mal na konci zhruba 20 rokov, bol čerstvý mladý vojak a keď vypuklo povstanie bol riadnym vojakom slovenskej armády čo kolaborovala s nacistami. Lenže stalo sa to povstanie. Ako ostatní, tak aj jeho rota prešla na stranu Rusov a začali bojovať proti Nemcom pri Martine. Lenže ako je známe, Nemci povstanie potlačili a tak isto začali izolovať akýkoľvek odpor. Povstalci sa utiahli do hôr, moj dedo s ostatnými do Malej Fatry. Možno že preto tak blízko cítim ku Fatre . Ale späť k veci.

V lese začali postupne hladovať, nemali jedlo. Preto sa rozhodli vzdať sa Nemcom. Nebolo to jednoduché. Nemci ich mohli kľudne zastreliť. No nezastrelili. Zobrali ich, naložili asi do vagónov a hnali a hnali na západ. Doviezli ich niekde až do Nemecka, kde ich použili ako pracovnú silu. Môj dedo a aj s ostatnými čo sa vzdali začali robiť v akejsi fabrike, asi Messerschmit, kde už sériovo robili krídla na prvé prúdové stíhačky! Tam boli pár mesiacov. Tam to v celku kľudne prežili, ale keď sa končila vojna, Nemci už ich považovali za zbytočných. Preto v jeden deň ich zobrali a niekde pri česko-nemeckých hraniciach začali kopať základy. Potom ich raz zobrali niekam,... front bol už blízko nich. A práve vtedy využili situáciu keď prechádzali cez hustý les. Dedo a druhý kamarát spolu skočili do priekopy. Zachránili sa. O ostatných sa dodnes nič nevie. Pravdepodobne ich zabili.

A dedo? Dedo s kamarátom prešli cez hranice a v najbližšej českej dedine sa uchýlili v jednej rodine, ktorá im dovolila prečkať paseku. Tá už netrvala dlho, Nemci boli na konci svojich síl. Potom vyšli a boli šťastní že dvaja prežili toto dlhé "dobrodružstvo ".

Keby neskočil dedo do tej húštiny, dnes by som vám tu asi toto nepísal

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu