Je júl, teplo a dusno. Je niečo po 15:00, sedím v druhej rade vľavo a schovávam telefón do vrecka. Je to sony s klávesnicou. Zrazu sa strhnem, zobudil som sa na pokraji spánku, pozrela sa na mňa, usmiala sa, vie presne prečo mnou trhlo. Je to zdravoťáčka a začína s prezentáciou, máme totiž kurz prvej pomoci. 

Celú túto romantiku prerušuje videozáznam. Je na ňom chlap, ktorý chrčí a lapá po dychu..."takto vyzerá človek, ktorý je na pokraji smrti a zlyhávajú mu základné životné funkcie" vypadlo z jej úst.

Neisto otváram dvere. Bojím sa. Počujem totiž zvuk, ktorý budem počuť najbližšie o veľa rokov na kurze prvej pomoci. Môj zrak sa presúva po schodoch cez rozlámané kýble až po človeka, ktorý chrčí a tečie mu krv z hlavy. A je to veľa krvi.

"Otec! haló! počuješ ma? môžeš dýchať?" Nereaguje. "Otvor ústa!" a nasilu mu otváram ústa či nemá zapadnutý jazyk, nemá. Preblysne mi hlavou, že mu nemodrajú pery, nebude to jazykom. 

Postavím sa, chytím sa stĺpa a kričím "Pomoc!" Nikto nepočuje. Vtedy som to ešte nechápal, kto by počul, hah. Chvíľku váham či sa mám najprv obuť alebo utekať.  A tak bosý utekám k susedom. Ani nezvoním, neklopem. Rozvalím dvere v ich obývačke a náhlivo vravím "Otec padol zo schodov, nehýbe sa a tečie mu krv z hlavy!" Stará suseda sa  na mňa pozrie, ale nemusel som opakovať a chápala.

Utekal som zas naspäť za otcom. Už sa trocha pohol, bol totiž v inej polohe ako bol a naberá vedomie. Medzi tým susedia zavolali na linku záchrannej služby a prišli za nami. Postupne sme za pazuchy priviedli otca do chodby a posadili na stoličku. Je doráňaný, splieta, suseda si myslí, že mu trčí z nohy kosť, ale to ma len takú hlbokú ranu. Medzi tým som s druhou susedou trocha odpratal kaluž krvi.

Prišla záchranka. Jeden záchranár sa volá ako ja. Doplo mi to až vtedy, keď povedala aby doniesol ďalšie tampóny, na čo som namiesto neho povedal, že už ďalšie nie su. 

"Pane čo ste pil?  Borovičku?" pýta sa záchranár, na čo hneď píše do záznamu slovo borovička. Chcel som mu povedať, že vodka, a ako by som bol veľmi rád, keby s tým konečne prestal. Nedokázal som to. Bola to chyba? Neviem. A záleží na tom?

Prišlo mi zle a prezentácia kurzu prvej pomoci pokračuje ďalej, do pomyselnej diaľky. Do diaľky, tam, kam sa vzďaľujú naše brehy, otec. A je ešte niekto kto dokáže prejsť priepasťou? Pretože tam niekde na ceste som padol.

 Blog
Komentuj
 fotka
lenuska175  19. 11. 2020 19:56
Super! Dobre sa to čítalo
 fotka
sajzousko  19. 11. 2020 20:31
@lenuska175 ďakujem za ohlas, nečakal som, že sa to bude dobre čítať. Nie som človek, ktorý by čítal beletriu
 fotka
tequila  20. 11. 2020 15:56
prezil?
 fotka
sajzousko  20. 11. 2020 18:10
@tequila áno, ale nepoučil sa.
Napíš svoj komentár