V horšom, v dokonalom presvedčení o biologickej neopodstatnenosti spánku, keď niet s kým tlachať nezmysli o pôvode ľudstva či ústnej protéze slečny Marplovej, venujem sa osvetovej činnosti - odchádzam na záchod, kde sa pohrabem v kope kníh, ktoré tam skladujeme. Väčšinu tvoria staré (a aj hodne staré) výtlačky Revue svetovej literatúry. Vždy si tam nájdem tie svoje obľúbené a zas a zas sa nimi prelúskavam a hľadám skryté ponty, ktoré generácie predo mnou rzo a ignorantsky prehliadajú...
A keďže spánok ani dnes nie je nevyhnutnosťou a ja si potrebujm prečistiť hlavu a zmeniť prúdenie myšlienok, zase raz som sa vrátila k starým obrým klasikám...
Aby sa nepovedalo, že tu len básnim o fascinujúcich a úžastných dielach (no dobre trochu zveličujem, ale aspoň to zaujme ), tak sa s niektorými náhodne vybratými podelím. Okrem toho, aj tak nemám čo lepšie na práci
DIELKO PRVÉ - Sidney Keyes - Pustina (úryvok, preložil Pavel Parma)
1.
V pustině uprostřed rudnoucích skal
tam je mi souzeno žít
Tam, kde se vítr o balvany obíjí
v bouřlivých mračnech písku
budu se svírat s palčivým sluncem
v jediném mučivém stisku
Kaktus má sedm ramen
víno z nich nevytryskne
Zustanou jeom stopy
a ty zde krev má vtiskne
Kámen mi říká "Znehybníš"
Vítr mi říká "Unikám"
Slunce mi říká "Vypiji si tě až do dna kostí
pak teprve tě pochovám"
5.
Hoříme, neboť jsme, sami jsme plamenem bílým
krví a tělem nám proudí mrazivý žár
Musíme umět i bez lásky žít a vědět, že láska je dar
Nad hlavou vymřelou oblohu, do níž se propadli ptáci
kolem jen palčivý vítr, jenž nikdy se nesvlaží ve vlnách řek
pujdem a pujdeme do jícnu poušte
Náš život splanul mrazivým ohněm
čas náš je tíživý, drtivý kámen
Zázračný Fénix usedl pod strom a ze stínu vyšlehl plamen
Náš život vzplanul
...
Vzdejme se konečně všeho, čím vábí nás rozkvetlé sady
protože čas teď není již tichou a plynoucí řekou
a všichniváhaví s hanbou si ponesou znamení zrady
Náš život vzplanul mrazivým ohněm
Náš život splanul a hoťí i poušť
v níž je nám souzeno být
"DIELKO" DRUHÉ - vybrané výroky umelca menom Albert Camus
Keď som bol mladý, žiadal som od ľudí viac, ako môžu dať: trvalé priateľstvo, stály cit.Teraz viem od nich žiadať menej ako môžu dať: spoločnosť bez fráz.
Existuje iba jediný prípad čistého zúfalstva. A to zúfalstvo človeka odsudeného na smrť.
Keď je človek presvedčený o svojom zúfalstve, musí konať, ako keby dúfal - alebo sa zabiť. Utrpenie nedáva nijaké práva.
Nemáme časbyť sami sebou. Máme iba čas byť šťastní.
DIELKO TRETIE - výroky Franza Kafku
Ešte aj ten najzarytejší konzervatívec sa zmôže na radikalitu umiernenia.
Keď niekomu prenikne do duše meč, záleží len na jednom: Pokojne sa dívať, nekrvácať, chlad meča prijať s chladom kameňa. Skrze bodnutie, po bodnutí sa stať nezraniteľným.
DIELKO ŠTVRTÉ - Dave Cunlife - Život a smrť cundry
Pomaly kráčali tvojím životom,
miagali napätú pokožku tvojho
spustošeného tela
a keď sa do teba v noci hrúžili,
na čele trblietal sa im smilný pot.
Nevideli tvoje doráňané stehná,
nevideli ťa ležať na chladnej,
zašpinenej dlážke,
zvlhčenej vyvetraným močom. Víno
pomaly cŕkalo cez husté
hnedé deky a tenké,
láskou potriesnené plachty.
Umrela si mladá, lásku si ani
nepoznala
a tragédiou pre teba je to, že tým,
čo sa s tebou húžvali
a nám, čo sme ťa videli bolestne
umierať,
je všetko to naskrze ľahostajné.
DIELKO PIATE - Ingeborg Bachmannová - Prúd (preložil Vincent Šabík)
Tak ďaleko v živote a tak blízko v smrti,
že sa s nikým o tom súdiť nemôžem,
urvala som si zo zeme časť, čo mi patrí;
tichému oceánu som vrazila zelený klín
doprostred srdca a sama sa utopím.
Cínoví vtáci stúpajú a vôňa škorice!
So svojím vrahom časom sama som.
Do dymu a síňavy sa zakukľujeme.
DIELKO ŠIESTE - Samuel Beckett - Čakanie na Godota (úryvky, preložil Dušan Slobodník)
VLADIMÍR: Mali sme ruka v ruke ako jedni z prvých skočiť z Eiffelovky. Vtedy to ešte bolo v móde. Teraz je už príliš neskoro. Ani by nás len nepustili hore.
VLADIMÍR: Z teba mal byť básnik.
ESTRAGON: Aj bol. (Gesto na svoje otrhané šaty) Či to nevidieť?
ESTRAGON: Nádherné miestečko...Inšpirujúci pohľad. Poďme preč.
VLADIMÍR: Nemôžeme.
ESTRAGON: Prečo?
VLADIMÍR: Čakáme na Godota.
ESTRAGON: Ach, ozaj. (Pauza) Vieš iste, že je to tu?
VLADIMÍR: Čo?
ESTRAGON: Kde máme čakať.
VLADIMÍR: Povedal, že pri strome (hľadia na strom) Vidíš tu dáky iný strom?
E: Čo, keby sme sa obesili?
V: To by sa človek mohol odtrhnúť.
E(vzrušene): Odtrhnúť?
V: A len si pomysli na následky. Tam, kde to padne, vyrastie mandragora. Preto pištia, keď ich vyťahujú. Nevedel si to?
E: Poďme sa obesiť hneď teraz.
V: Na jeden konár? (podídu k stromu a obzerajú si ho) Na toto sa nedá spoľahnúť.
E: Za pokus to stojí.
V: Tak to skús.
E: Po tebe.
V: Nie, najprv ty.
E: Prečo?
V: Si ľahší ako ja.
E: Práve zato.
V: Nechápem.
E: Tak trochu porozmýšľaj. (Vladimír rozmýšľa)
V (napokon): Nechápem.
OK, myslím, že na dnes by stačilo, dosť bolo vzdelávania a hlavne ma už nebaví to celé prepisovať. Úprimne gratulujem hrdinom,ktorí sa dali na čítanie tohotopríspevku a ešte viac tým, čo sa dostali až k úspešnému koncu. A úplne že najviac obdivujem tých, ktorým to aj niečo povedalo (áno, ja viem, egoizmus nezapriem, ale snáď predsalen nebudem jediná )
Tak teda dobrú noc všetkým, aspoň tisíc ovečiek a potom sladké sníčky
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
zdochliacik, ty si snad niekedy pochybovalo mojom vkuse na literaturu cu vlastne cokolvek ine? Nesnaz sa podryt moju toriu vlastnej dokonalosti, skusali to viaceri a nikto neuspel
Inak na ten zachod niekedy mozeme A pokial by nas niektori sraniachtivy podnajomnik chcel vykopnut, myslim, ze do mojej uz tak knihami preplnenej kniznice este nejake to RSL vlezie
te pero
Inak na ten zachod niekedy mozeme A pokial by nas niektori sraniachtivy podnajomnik chcel vykopnut, myslim, ze do mojej uz tak knihami preplnenej kniznice este nejake to RSL vlezie
te pero
Napíš svoj komentár
...a vieš čo, ak si náhodou uštedrím v robote pracovný úraz s motorovou pílou, tak sa s Tebou schovám na tom záchode na pár dní a budeme spolu čítať až kým nám žiarovka nepraskne od závisti...
...čo ty na to...?
...btw, máš dobrý vkus na literatúru, škoda že už musím ísť operovať a nemám čas sa ku každému dielku vyjadriť osobne...
...tě péro...