Načo nadpis???uvidíme čo z toho bude...2/?

V deň keď som odchádzala môj život nabral iný smer. Rozlúčila som sa s Angelou a ostatnými kamarátmi, mama ma odprevadila až k autu a Michael ma odviezol na letisko. Moja cesta trvala približne päť hodín a ďalšie dve hodiny z letiska domov. Cesta prebehla skoro bez slov aj keď som sa jej obávala, pretože som ku otcovi chodila vždy len na jeden alebo dva týždne cez prázdniny a naposledy som uňho bola keď som mala približne deväť rokov.
Keď sme prišli do nového domu cítila som sa ako keď som mala päť roky.
Dom sa vôbec nezmenil, ostal nenatretí od vtedy ako ho spoločne moji rodičia zrenovovali. A to bolo pred osemnástimi rokmi. Moje kufre sme odniesli na jeden krát, nemala som ich veľa, pretože som nemala čas na ich dokúpenie, ale ja si ich určite v najbližšom čase budem nútená zadovážiť.
Moja izba sa vôbec nezmenila, akurát malú postieľku vymenil za veľkú hnedú posteľ. Obliečky som mala pre zmenu fialové no to mi vôbec nevadilo pretože je taká ukľudňujúca. Billy sa moc nezdržoval a nerozoberal všetko...ako moja mama a hneď, ako som sa vybalila som jej aj zavolala.
´´ Ahoj mami, už som došla.“
´´ Ahoj Bells, akú si mala cestu? A ako sa ma Billy?“
´´ Má sa dobre, mala som aj celkom v pohodode cestu. A pozdrav Michaela.“
´´ Áno neboj sa pozdravím a nezabudni sa vybaliť, dobre zlatko?“
´´ Neboj sa mami už sa stalo ale už musím končiť idem sa najesť. Ahoj mami, ľúbim ťa.“
´´ Ahoj zlatko.“
Zišla som dolu a Billy pozeral zápas. Zobrala som si z chladničky to malo čo tam bolo a urobila som si niečo pod zub. Potom ako som dojedla chcela som rýchlo odísť do izby no Billy ma zavolal aby som sa s ním išla porozprávať. Tak som išla. Oprela som sa o stenu do obývačky a nahodila znudený pohľad. Sama neviem prečo, ale vôbec som nemala chuť sa s ním rozprávať.
´´ Bells, aký je Michael? Vyzerá byť celkom v pohode.“
´´ Je trochu divný ale inak sa dá.“
´´ No mne sa zdá že je Julia je pri ňom šťastná.“
´´ Áno, je.“
´´ Bells už som ťa zapísal na Townsendovú strednú.“
´´ Aha, a kde vlastne je?“
´´ O dva bloky ďalej. V pondelok nastupuješ dostaneš cely plán školy.,,
´´ Ďakujem, oci.,,
Keď som mu povedala oci, ostal dosť zarazený. Pravdu povediac sa ani nečudujem keďže naposledy čo som mu tak povedala som mala tri roky, hoc som k nemu chodila na prázdniny, nikdy v tom čase ma ani nenapadlo mu povedať oci alebo otec. Neviem ako je to možné, ale čím som bola staršia, tak tým viac som mala potrebu mu tak povedať. Ako vidno veľmi ho to potešilo.
„Bells?“
„Áno, počúvam ťa“
„Ďakujem ti, že si mi povedala oci. Veľmi mi to chýbalo. Mám ťa rád.“
„Aj ja teba.“

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu