Bolelo to, nesmierne. Trhalo mi srdce vidieť ťa tam zroneného so zlomeným srdcom. Vedieť, že sa k tebe už nikdy nevrátim. Vedieť, že ťa milujem, aj keď nemôžem byť pri tebe.
A vieš ako to je? Najradšej máme tých, ktorých nemôžeme mať.
Nepýtal si sa, nikdy si sa nepýtal, prečo som ťa opustila a ja som ti to ani nehovorila. Nebolo prečo. Nemalo by to cenu. Hm.
A teraz tu sedím, v tejto strašne tmavej miestnosti, v kúte a sama. Plačem nad našou spoločnou minulosťou a nad tým, že budúcnosť nikdy nebudeme mať.
Neľutujem však, že som ti dala všetko, čo som mala. Svoje srdce, rozum a panenstvo. Nič neľutujem. Pretože som vďaka tebe spoznala, čo je to tá naozajstná láska. Zistila som aké je ľúbiť, aké je milovať.
Na druhej strane však som ťa musela nechať ísť. Musela, pretože by sme inak nikdy neboli naveky naozaj šťastní. Musela som ťa nechať, musela.
Nezvládala som také množstvo lásky. Nezvládala som to. Čím viac sme sa milovali, tým viac som bola nešťastnejšia. Pretože som na to nebola zvyknutá, nikdy mi nikdy nedal toľko zo seba ako ty. Nikdy mi nedal nikto zo seba nič tak, aby na oplátku toho nechcel priveľa.
Ty si ma nikdy do ničoho nenútil. Nikdy si odomňa nechcel na oplátku nič.
Len si ma ľúbil a ja ti som za to nesmierne vďačná.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
radiophonic
14. 8.augusta 2011 23:14
Ona sa bála.
4
@radiophonic Bála sa, veľmi.
@scorpiongirl Keď ani s láskou a ani bez nej nie je človek šťastný, tak načo to kaziť tomu druhému.
@scorpiongirl Keď ani s láskou a ani bez nej nie je človek šťastný, tak načo to kaziť tomu druhému.
6
Ja neviem, len mi príde škoda toho, že ste sa obaja ľúbili...
Napíš svoj komentár