Naozaj dávno som sa s vami o svoje pocity nepodelila. Ale, našťastie, viem prečo.

Ja to tým šťastím. Nechcem sa tu s tým nejako chváliť, ale som šťastná. Konečne.

A práve preto, áno. Pretože keď mi je na figu, tak sa z toho najradšej vypíšem a je dobre. Teraz však nemám prečo plakať nad rozliatym mliekom. A ani nad ničím iným.

Takže. Momentálne sa vám idem zdôveriť so skutočnosťou, že som šťastná. Naozaj a nekonečne. Áno, bojím sa, že nakoniec spadnem na zadok, ale dúfam, že nie.

Konečne som našla niekoho, komu sa dá naozaj veriť. S kým sa nemusím strachovať...

Klišé? Je to možné. Ale nikdy by som si nepomyslela, že mojím záchrancom bude práve On.

Milujem ho, ľudia. Tak silno...neskutočne silno.

Viete, ja som si už myslela, že nič takéto v živote nezažijem. Nemala som nikdy veľa sebavedomia a ani pozitívneho myslenia. Ale behom pár dní sa to úplne zmenilo.

Aby ste bolo v obraze. ON je bratom mojej naozaj dobrej kamarátky. Dva celé roky som za ňou k nim chodila skoro každý deň a len sme sa zdravili a tak...nijaké konverzácie. Nič.

A po dvoch rokoch nám stačil jeden jediný deň.

Neviem vám slovami vyjadriť ako veľmi ho milujem.

Nepredstaviteľne. Neskutočne. Celý svojím bytím.




A who cares, že je ZŤP.



------------

Blog bol napísaný pre čiastočné vyjadrenie myšlienok. Reagovať nie je potrebné.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár